Johann Wolfgang Goethe (* 28. august 1749, Frankfurt nad Mohanom – † 22. marec 1832, Weimar) bol nemecký básnik, dramatik, humanista, vedec, politik a mysliteľ.
Slovenské vydanie autobiografického diela, ktorým Goethe dokumentoval osudy a pocity počas jednej z etáp jeho života prežitej v Taliansku, kam utiekol pred vtedajšou nemeckou spoločnosťou. Knižka je denníkom, obsahujúcim mnoho autorových subjektívnych pocitov z návštevy cudzej krajiny, zo vzťahovči z hľadania seba samého. Okrem samotných osudov autora nájdete v knižke aj opisy samotného Talianska, jeho prírody či umenia.
"Dlho žiť, znamená mnoho prežiť." napísal Goethe a široký záber má i táto kniha, vyberám z obsahu: Predohra na javisku, Moja bohyňa, Teória a prax, Názor na svet, Pramene tvorivosti: Príroda a život / Spoločnosť / Ľud / Národ / Dedičstvo, Obsah, Hodnota, Predmet....
1. zväzok výberu z diela Johanna Wolfganga Goetheho.
Výber z Goetheho poézie. Vybral a preložil a doslov napísal Juraj Pado. Ide o premiérové preklady do slovenčiny.
Goetheho kresby a dobové reprodukcie výtvarne spracoval Dušan Grečner a Vladimír Kordoš. Graficky upravil Ľubomír Krátky. Výber zostavil Peter Zajac, preložil Ľubomír Feldek v spolupráci s M. Rozkošnou a P. Zajacom, doslov Peter Zajac. EX LIBRIS: Úryvky myšlienok Goetheho zo slovenského výberu Vo vlastnom zrkadle a ukážky prekladov Goetheho básní od Jána Kostru.... celý text
Myšlienky J.W. Goetheho rozdelené do celkov podľa tém, akými sú: život, dielo, všeobecné pravdy, čas, láska, staroba, príroda, umenie žiť, žena, mladosť, zmysel života, osudové ženy v Goetheho živote...
Len príbeh, ktorý sa nestal, je večný – taká zásada sa uplatňovala v literárnej tvorbe, výmysel mal takto bližšie k pravde ako premenlivá skutočnosť. Tieto temné príbehy nie sú výnimkou – čím vyššie sa vznášajú v oblakoch, tým pevnejšie sa držia pri zemi, často vďaka silnému sociálnemu podtextu. Hrôzostrašný trest je odplatou za krivdu, za unáhlené vyrieknutie ortieľa, za neuvážené pohrávanie sa s poverou alebo za spáchaný hriech. V dávnejších časoch sa zvyčajne rozprávali v priateľskom kruhu pri teple kozuba, niektoré majú charakter povesti či legendy. Ani po čase, niekedy s odstupom takmer troch storočí, nestratili na príťažlivosti. Na jednej strane navodzujú úzkosť a zdesenie, na druhej vtipne reagujú na maniere, ktoré zďaleka nemožno označiť za dobové, a teda neaktuálne. Diskurzívny zážitok ponúkajú aj konfrontáciou vedy a náboženstva. Vari sa dnes túla po svete oveľa menej mastičkárov alebo čudákov, vyznávačov mysticizmu pod rúškom vedy? Aj keď vcelku chápeme nejeden dôvod pre polemiku povedzme s kresťanskou vierou a jej morálkou, neotvára ich fanatické zavrhnutie opätovne cestu k satanizmu? Hranice vedy odjakživa poskytovali voľný priestor na špekulácie a ich zneužívanie. Ani z hľadiska dobového poznania ho podceniť nemožno, totiž vylúčiť z neho sektárstvo a či prehliadnuť tragické následky manipulovania s človekom – a to nielen pomocou hypnózy.
Náš čitateľ dostáva v novom slovenskom preklade slávne dielo: Goetheho Fausta - predbežne prvý diel. Goetheho Faust - to je veľkolepá a otrasná ľudská dráma na ceste za poznaním a za šťastím. Hlavnú postavu Goethe prevzal z nemeckých povestí a ľudových hier, kde žila už od začiatku 16.storočia, no naplnil ju realistickým obsahom a myšlienkami a rozpormi moderného človeka. Faust v Goetheho diele je učenec, ktorý po mnohých rokoch štúdia filozofie, teológie a prírodných vied príde k poznaniu, že sa nemôže dopátrať podstaty sveta a prírody. Preto je nešťastný. V zúfalstve upíše svoju dušu diablovi, ktorý mu sľúbi, že mu dá poznať opravdivé šťastie, že mu dá prežiť okamih taký krásny, až si zaželá, aby zastal a trval. Toto veľdielo, ktoré inšpirovalo mnohých hudobných, divadelných i výtvarných umelcov, si iste nájde cestu i k nášmu čitateľovi svojou krásou i hĺbkou a všeľudskou i všedobovou problematikou.
