Xx a xy

Rozinajová je žiarivým príkladom katolibanského "pochodu inštitúciami" za socializmu. Zakiaľ napr. Miro Plzák predstavoval celkom zdravý pohľad na veci a hlavne v českom prostredí sa dajú nájsť tematicky podobné *nepuritanistické* knihy už od zhruba 1965, toto "čosi" na konci socializmu bolo fakt prekvápko. Hlboký konzervativizmus a emocionálna/iracionálna argumentácia (tam, kde sa v pohode dajú použiť Plzákove vety "aby sme mohli niečo urobiť s vrodenými ochoreniami, musí byť otec známy", "abstinencia je psychiatricky podozrivá", atď.) sa vysvetlili až po tom, čo sa po prevrate v 1989 autorka "odkopala" ako ťažká katolíčka. Ako mohlo toto, do boha japonského, prejsť cez odbornú recenziu a tlačový dozor?! Knihu síce odporúčam, ale ako odstrašujúci príklad.