Delfy sú ďaleko

Viac o knihe

Švantner chce všetko vyjadriť obrazom, vyhýbajúc sa reflexiám a sentenciám; básnický obraz nesie celú emocionálnu energiu a podnety pre čitateľa. Jeho poézia vychádza zo zážitku a empírie, pričom podlieha silnej autorskej transformácii, aby vytvorila esteticky účinný kondenzát. Švantner si už dávnejšie získal vlastný okruh čitateľov, ktorí mu zostanú verní, aj keď nie každý ocení jeho tichý, napätý tón a temné farby. Tento tón je jeho hlboký pocit, spojený s dedičstvom slovenského romantizmu, a temné farby môžu odrážať tieň hôr, kde jeho predkovia hľadali zlato. Hoci Švantner nepísal zámernú zbierku, intenzívne komponoval dramatické stretnutie lyrického subjektu so životom. Jeho erbovým slovom by mohla byť čistota: čistota prežívania, myslenia a vyjadrovania, ktorá je aj spôsobom existencie a nádejou. Švantner je básnikom, ktorý ovláda prechody medzi svetlom a tmou, pričom v najhlbšej tme zapáli svetlo. Jeho poetická tvorba sa zameriava na prechod od hmoty k ľuďom a od seba k iným, pričom verše sú často venované priateľom a umelcom. Pochopenie iného otvára dvere k pochopeniu seba samého, čo je kľúčové pre prechod od introvertnosti k pospolitosti. Verše sa ho zmocnili samy.