Rekapitulácia nekapitulácie

Viac o knihe

Milan Šútovec napísal príbeh o kritike a spomenúc si na svoju vlastnú epickú skúsenosť, nasnoval príbeh o mysliteľskom úsilí, o jeho prameňoch a vnútornej digresii; je to príbeh o slovenskej literatúre, o jej čudnom čase, o jej pohybe v kesónovom zvone stagnácie. Hlavným hrdinom u Milana Šútovca je Milan Šútovec - tak ako je hlavným a vlastne jediným hrdinom jeho obľúbených kníh - od Narcisa po Rozum - Rudolf Sloboda. Táto vnútorná príbuznosť priam bije do očí: autor a jeho kritik. Ale hneď treba povedať, že tu ide o vzťah veľmi blízky a rovnoprávny; aj keď sa niekedy Šútovec približuje k stotožneniu, nikdy nekoná tento pohyb, nikdy nepadá posledná závora, za ktorou kritik prestáva byť kritikom. Inak, u ostatných autorov či hrdinov jeho príbehu (Jaroš, Johanides, Ballek, Puškáš) vystupuje M. Šútovec v plnej zbroji, hoci nie na koni; je kritik vyslovene intelektuálny, vzdelaný a presný; teda prísny.Je to kniha kníh M. Šútovca. Nie je ani také dôležité, či ide o nové hodnotenia, o prehodnotenie pätnástich rokov slovenskej prózy, dôležité je, že sa pri tejto príležitosti vysloví spravodlivosť z vnútorného popudu, spravodlivosť teda subjektívna a popudivá, ale predsa spravodlivosť, ktorá znesie aj objektívne historické meradlá.(Z lektorského posudku Vladimíra Mináča)