Viac o knihe
Otázka stotožnenia v Zakázanej ríši má filozofický základ a súzvučí s pochybnosťami o štatúte ľudského bytia, čo je dlhodobo rozvíjaná téma v dejinách európskeho myslenia. Slauerhoff vo svojej literárnej úvahe o predpokladoch existencie využíva Camoesov životopis a romantickú legendu o ňom, ktorú spoznal počas pobytu v Macau v roku 1926, vrátane návštevy jaskyne, kde pravdepodobne písal svoje dielo. Román prekračuje hranice nizozemskej kultúry a stal sa svetovou literatúrou. Pre moderného čitateľa, zvyknutého na radikálne postupy, zmeny rozprávačských perspektív a imaginárne cestovanie, môže Slauerhoffov román predstavovať podnetnú iritáciu. Existenciálne chápanie exotiky je dnes aktuálnejšie než kedykoľvek predtým; zmyslové opisy vzdialených krajín vedú k vciťujúcemu poznávaniu. Slauerhoff neponúka len romantizujúci obraz Orientu, ale jeho evokácie východoázijského prostredia a mentality, najmä v príbehu o bezmennom telegrafistovi, sú mnohovrstevné a problémové. Kritizuje "orientalizmus" ako stereotypnú západnú víziu Východu. Autor, ako výborný pozorovateľ a psychológ, dokáže vytvoriť komplexnú predstavu zobrazeného sveta v literárnej skratke, za ktorou sa skrýva veľký literárny talent a skúsenosti znalca cudzích kultúr.
Nákup knihy
Zakázaná ríša, Jan Jacob Slauerhoff
- Jazyk
- Rok vydania
- 2006
- product-detail.submit-box.info.binding
- (pevná)
Platobné metódy
Tu nám chýba tvoja recenzia
- Titul
- Zakázaná ríša
- Jazyk
- slovensky
- Autori
- Jan Jacob Slauerhoff
- Vydavateľ
- Európa
- Rok vydania
- 2006
- Väzba
- pevná
- Počet strán
- 168
- ISBN10
- 8089111114
- ISBN13
- 9788089111114
- Série
- Štítky
- Beletria, Novely, Holandská literatúra
- Prvé vydanie
- 1932
- Pôvodný názov
- Het verboden rijk
- Hodnotenie
- 4 z 5
- Anotácia
- Otázka stotožnenia v Zakázanej ríši má filozofický základ a súzvučí s pochybnosťami o štatúte ľudského bytia, čo je dlhodobo rozvíjaná téma v dejinách európskeho myslenia. Slauerhoff vo svojej literárnej úvahe o predpokladoch existencie využíva Camoesov životopis a romantickú legendu o ňom, ktorú spoznal počas pobytu v Macau v roku 1926, vrátane návštevy jaskyne, kde pravdepodobne písal svoje dielo. Román prekračuje hranice nizozemskej kultúry a stal sa svetovou literatúrou. Pre moderného čitateľa, zvyknutého na radikálne postupy, zmeny rozprávačských perspektív a imaginárne cestovanie, môže Slauerhoffov román predstavovať podnetnú iritáciu. Existenciálne chápanie exotiky je dnes aktuálnejšie než kedykoľvek predtým; zmyslové opisy vzdialených krajín vedú k vciťujúcemu poznávaniu. Slauerhoff neponúka len romantizujúci obraz Orientu, ale jeho evokácie východoázijského prostredia a mentality, najmä v príbehu o bezmennom telegrafistovi, sú mnohovrstevné a problémové. Kritizuje "orientalizmus" ako stereotypnú západnú víziu Východu. Autor, ako výborný pozorovateľ a psychológ, dokáže vytvoriť komplexnú predstavu zobrazeného sveta v literárnej skratke, za ktorou sa skrýva veľký literárny talent a skúsenosti znalca cudzích kultúr.