Augustín Poradie kníh

Môže svätý teológ na vrchole svojho pôsobenia napísať príručku, v ktorej podá podstatu kresťanského života na zemi? Jeden z najväčších kresťanských teológov, biskup, svätý Augustín z Hippo (354–430) sa o to pokúsil vo veku asi 66 rokov. Enchiridion teda vznikol v rokoch 421–422/423. Jeho základným presvedčením je, že Bohu je potrebné slúžiť s vierou, nádejou a láskou (porov. 1 Kor 13,13). Tieto tri čnosti tvoria základnú osnovu diela, ktoré poznáme pod názvom Enchiridion ad Laurentium alebo De fide (et) spe et caritate. Krédo alebo Vyznanie viery (Symbolum) slúži na vysvetlenie čnosti viery a modlitba Pána (oratio Dominica) na vysvetlenie čnosti nádeje. Augustín potom vysvetľuje čnosť lásky na základe Ježišovho zosumarizovania celého zákona do prikázania lásky k Bohu a blížnemu. Toto výnimočné dielo predstavuje akýsi katechizmus, celostný a skrátený pohľad na vieru, nádej a lásku u svätého Augustína. Všetky závažné témy, o ktorých hipponský biskup premýšľal počas celého svojho života, majú svoje teologické vyjadrenie v Enchiridione. Enchiridion predstavuje vynikajúcu syntézu obrany náuky o milosti v jej súvislostiach s ostatnými časťami dogmatickej teológie. Počas stáročí, od stredoveku až po súčasnosť, ostáva Augustín prominentným autorom. Jeho diela sa neustále prekladajú do rôznych jazykov a jeho myslenie sa študuje.

Dielo hipponského biskupa sv. Augustína je jedným z najdôležitejších dokumentov z obdobia ranej Cirkvi, vzniklo v rokoch 399 – 405 a zaoberá sa správnou metódou katechizovania. Ide o predkatechézu určenú záujemcovi o krst, ktorý sa po jej vypočutí rozhoduje, či začne katechumenálnu prípravu. Augustín reaguje na tri otázky kartáginského diakona Deogratiasa a analyzuje príčiny stroskotania v katechéze, pričom predstavuje aj spiritualitu katechétu. Dielo ponúka dve formy katechézy založené na interpretácii dejín spásy a vzťahu medzi Starým a Novým zákonom, ako aj kristologickú ekleziológiu. Augustín venuje veľký priestor ekleziálnej príprave, pričom upozorňuje, že v Cirkvi nájde po krste aj zlých kresťanov, ktorým sa má vyhýbať, ale aj dobrých, ktorých má vyhľadávať. Tento spis je cenným dokumentom o ranocirkevnej predkatechumenálnej transparencii. Podľa Augustína kulminujú dejiny spásy v čase príchodu záujemcu ku katechétovi, čím sa stáva súčasťou dejín spásy. Katechumen má počúvať katechézu, aby uveril, uveriac získať nádej a dúfajúc nájsť lásku.

Predkladané spisy Soliloquia čiže Samovravy a De immortalitate animae, O nesmrteľnosti duše vznikli v rozhodujúcej etape vnútorného prerodu sv. Augustína a sú do istej miery svedectvom o jeho priebehu, svedectvom o problémoch, ktoré stáli v centre vtedajších Augustínových úvah. Obe diela nám približujú Augustína ako človeka ponoreného do stále aktuálnych úvah o tzv. štvrtom rozmere ľudského bytia, o jeho večnosti. Pri dielach takého typu oprávnene hľadáme harmóniu medzi dielom a osobnosťou autora. Môžeme zblízka sledovať, ako Augustín túžil po záchrane svojej duše a ako o ňu osobne bojoval, ako nachádzal cestu od argumentačnej skepsy mudrcov k zdôvodnenej istote múdrych. Na platonizmus nadväzujúca Augustínova úvaha znie v kocke asi takto: Ak pravda jestvuje, musí byť večná. To, čo je s ňou nerozlučne spojené, musí byť potom takisto večné. Matematika a logika (dialektika) sú pravdivé a sú spojené s rozumom. Rozum je neoddeliteľne spojený s dušou. Duša je teda večná. Preložili a úvodnú štúdiu napísali Jozefa Artimová a Katarína Šotkovská.

Klasické dielo svetovej literatúry v dvoch zväzkoch. Monumentálne dielo sv. Augustína vyšlo po prvý raz v slovenskom preklade v roku 1948. Je to reprezentatívna kniha kresťanskej literatúry s historickým i metafyzickým pohľadom na boj dobra so zlom v celých ľudských dejinách. Autor vyvracia argumenty nepriateľov kresťanstva a chce poučiť kresťanov o hlbšom zmysle ich náboženstva. Sv. Augustín písal túto mravno-náboženskú úvahu trinásť rokov a je to jeho hlavné dielo.

Monumentálne dielo sv. Augustína vyšlo po prvý raz v slovenskom preklade v roku 1948. Je to reprezentatívna kniha kresťanskej literatúry s historickým i metafyzickým pohľadom na boj dobra so zlom v celých ľudských dejinách. Autor vyvracia argumenty nepriateľov kresťanstva a chce poučiť kresťanov o hlbšom zmysle ich náboženstva. Sv. Augustín písal túto mravno-náboženskú úvahu trinásť rokov a je to jeho hlavné dielo.

Spis O kresťanskej náuke dokladá Augustínovu spätosť s antickou vzdelanosťou a schopnosťou postaviť jej hodnoty do služieb kresťanstva. O milosti a slobodnej vôli rieši problém zástoja milosti a slobodnej vôle v konaní človeka.