Zdeňka Pavlousková Poradie kníh (chronologicky)

2. díl pětisvazkového vydání nakladatelství Ladislav Šotek Praha, v edici Šotkova knihovna lidových románů.

Historický román Bedári , odohrávajúci sa v rokoch 1815-1833 vo Francúzsku, zobrazuje sociálne problémy v čase obnovy cisárstva, ako bola napr. bieda ľudí. Príbeh opisuje život Jeana Valjeana, ktorý bol nespravodlivo odsúdený na galeje, za krádež chleba. Po dvadsiatich rokoch sa mu podarí utiecť a útočisko nachádza u milostivého biskupa. Valjean poznačený minulosťou mu ukradol nejaké striebro, pričom ho chytili. Biskup však prehlásil, že mu ho daroval a tým ho vykúpil z chudoby a dal mu druhú šancu na šťastný život.

Tento román zachycuje život francúzskeho ľudu v prvej tretine 19. storočia. Ústrednou postavou je Jean Valjean, bývalý galejník, ktorý sa dostal do väzenia za krádež chleba. Po úteku okradol starého kňaza, ktorý mu ponúkol nocľah. Keď ho však chytili četníci, kňaz im povedal, že mu stříbrné príbor dal ako dar, a pridal mu ešte strieborné svietniky, čím ho zachránil pred návratom do väzenia. Tento čin ovplyvnil Jeana, ktorý sa stal dobrodincem a ochrancom najbiednejších. Jeho protivníkom je policajný prefekt Javert, ktorý ho neustále prenasleduje, presvedčený, že galejník zostane galejníkom, a považuje dopadenie Valjeana za svoje životné poslanie. Ženskými hrdinkami románu sú Fantine, mladá žena, ktorú bída dohnala k prostitúcii, a jej dcéra Cosette, ktorú si Jean Valjean osvojil a vychováva. Román vyznieva ako obžaloba vtedajšej spoločnosti a mravov.

Inspirací tvorby této francouzské básnířky byly celoživotní vzpomínky na první osudovou lásku k muži, který ji opustil a jehož jméno nikdy nikomu neprozradila. Její poezie je něžná, komorní, naprosto přirozená. Hugo ji nazval „královnou světa citů“ a Verlaine ji jako „nejgeniálnější a nejnadanější ženu století“ zařadil mezi prokleté básníky po bok Mallarméa a Rimbauda. Doslov Václav Černý. 4., rozš. vyd.