Jožo Nižnánsky (* 30. august 1903, Brestovany – † 7. marec 1976, Bratislava) bol slovenský básnik, prozaik, publicista a prekladateľ, autor populárnych historických románov a povestí.
Z dejín autor vytvoril príťažlivý svet, kde sa strieda boj a láska, hrdinstvo a zbabelosť, a kde dobro zvyčajne, hoci nie vždy, zvíťazí nad zlom. Príbehy kráčajú storočiami, počnúcť sklonkom stredoveku až k nášmu technickému storočiu. Sú to obrazy z histórie, niekedy širšie dejovo rozvinuté, inokedy naskicované ako rýchly a svieži záznam zaujímavej udalosti.
Ústředním motivem dobrodružně historického románu známého autora knihy Čachtická paní je mnohotvárný protiklad boje a lásky. Autor ve svém milostném románu využil možnosti, které mu poskytoval manželský čtyřúhelník postav dvou nerovných světů. V románu najdeme všechny znaky autorova prozaického umění – talent, fabulací, lehkost stylu a hlavně schopnost vnést do příběhu napětí.
Autor románu Čachtická paní Jožo Nižnánsky i v tomto románu oživuje poutavé děje oplývající milostnými záletkami a politickými intrikami. Spisovatel rozebírá nejen všechny lásky Žofie, ale i tehdejší dobu v její pestrosti a rozmanitosti. V knize se jasně odráží jemná duše a čistý člověk, jímž byla Žofie Bosniaková. Příběh je dotvářen obrazy majestátného Strečna, Fil´akovského a Muranského hradu
Minulosti sa nemôžeme zbaviť práve tak, ako ju nemôžeme vytrieť z vlastného života a vyčiarknuť zo života národa. Čokoľvek by sme postavili nepoučený minulosťou, mohli by sme postaviť len chybne.q
Pútavý román o slávnom slovenskom svetobežníkovi.
V románe ožíva kus našich dejín, smutných dejín, keď cena života poddaného klesla na najnižšiu hodnotu. Do týchto smutných dejín sa čachtická pani zapísala svojou sadistickou ukrutnosťou najmä voči bezbranným mladým ženám a dievčatám. Usmrtila veľa nevinných žien a vyžívala sa v ich mučení. Pomáhali jej pritom kreatúry, ktoré jej boli zo strachu zaviazané slepou poslušnosťou. Keď v roku 1610 všetko vyšlo najavo, uväznili Báthoryčku doživotne na jej hrade, aby škandál ututlali. Tu aj v roku 1614 umiera.
Nedeľná senzácia! Grajciarová pravda je v písomnom styku s Veľkým Niktošom a kapitánom Medenonosým, s dvoma povestnými zločincami, ktorí na stránkach Grajciarovej pravdy vopred informujú verejnosť o svojich akciách. Ba nasledujúcu nedeľu prináša Grajciarová pravda už podrobnú správu o priebehu vlámania z pera vlamačov. Ide o šikovný propagačný manéver? Ale veď k vlámaniu skutočne dôjde, a k tomu ešte navlas tak, ako to gangstri vo svojich oznamoch uvádzajú. Polícia je bezmocná, redaktori Grajciarovej pravdy, ktorá zápasí o svoju existenciu, sú veľkodušnosťou zločincov užasnutí. Toto všetko sa odohráva v Heltaiho nesmierne vtipnom humoristickom románe v Budapešti na začiatku nášho storočia, ktoré s rozletom veľkomesta sa vrhá do prúdu života, a v jeho vlnách sa nesie i zmieta hŕstka zápalistých mladých žurnalistov, po uši zaľúbených do krásnej dcéry majiteľa novín, plných ideálov, chudobných bohémov, ktorí však napriek všetkému sú predovšetkým poctivými novinármi. Jenö Heltai patrí medzi velikánov maďarskej klasiky. Sám stál pri kolíske vzniku Grajciarovej pravdy, novín pre každého, a vložil do tohto románu kus vlasť nej mladosti. Je to cenné dielko, najmä dnes, keď potrebujeme humor ako soľ, a keď aj zrnká pravdy zbierame ako najcennejší drahokam.
Historický román - známa legenda o Trenčianskej skale a láske Omara a Fatimy.
Vzrušujúci príbeh, ktorého hlavnými hrdinami sú krásavica Magda, statočný Michal a švárny nadporučík, sa odohráva na pozadí damatických udalostí sedliackeho povstania.
Joža Nižnánskeho k napísaniu románu inšpirovalo najväčšie protihabsburské povstanie v Uhorsku, ktoré viedol František Rákóczi. Z veľkého dejinného pohybu si Nižnánsky vybral západoslovenský región a trnavskú bitku.
