Bořivoj Prusík Knihy

Pravdepodobne najúspešnejšia adaptácia slávneho románu Lva Nikolajeviča Tolstého, ktorý pojednáva o morálke a postavení ženy v carskom Rusku 19. storočia. Anna Kareninová je krásna a inteligentná žena žijúca v spokojnom manželstve. Jej muž je bohatý, takže Anna netrpí materiálnym nedostatkom – napriek tomu sa však začína nudiť. Pri návšteve rodiny svojho brata spoznáva mladého, ale ľahkomyseľného grófa Vronského. Ten má síce známosť s dievčaťom Kitty, ale elegantná Anna ho úplne očarí. Situácia sa vyhrotí, keď Anna s Vronským otehotnie – teraz sa už o všetkom dozvedá aj jej muž a chce sa s ňou dať rozviesť. Rozvodom by však Anna prišla o syna Sergeja, ktorého nesmierne miluje, a preto odmieta. Po pôrode však manžela i syna opúšťa a odchádza s Vronským. Šťastia ale nedosiahne – časom sa s milencom odcudzujú a Anne sa navyše silno cnie po synovi. Ľudia v jej okolí ju väčšinou odsudzujú a Anna sa cíti čoraz viac osamelá. Duševne úplne vyčerpaná a zlomená žena nakoniec vidí jediné východisko v smrti a vrhá sa pod vlak...

Román rozpráva o túžbe po večnej mladosti a kráse. Maliar Basil Hallward namaľuje portrét osemnásťročného Doriana Graya, mladíka s krásnou tvárou a čistou dušou. Lord Henry Wotton však Dorianovi zdôrazňuje, že mladosť a fyzická krása sú pominuteľné, a nabáda ho, aby ich naplno využil. Aké aktuálne – v dnešnom čase honby za mladosťou a krásou!

Pobyt v cudzine v blízkosti milovaného muža a nové zážitky Anne na chvíľu prinesú pocit šťastia a radosti. Po návrate do Ruska milenci pochopia, že sa dostali na okraj spoločnosti. Anne neprinesie pokoj ani odchod na vidiek. Trápi ju strata spoločenského postavenia, bojí sa o lásku milovaného muža a trpí ustavične sa stupňujúcimi výčitkami svedomia. Uvedomuje si bezvýchodiskové postavenie a čoraz nástojčivejšie sa jej vynára myšlienka, že jediné riešenie je smrť.

Spolu s Hannsom Heinzom Ewersom a Karlom Hansom Stroblom vytvoril Gustav Meyrink počas Weimarskej republiky slávne "trojhviezdie" desivej fantastiky v Nemecku. Meyrinkove príbehy a romány si užívajú trvalú obľubu. V kľúčovom románe nemeckého expresionizmu sníva anonymný rozprávač o podivných udalostiach. Athanasius Pernath, gemmenschneider v židovskom gete v Prahe, sa zapletie do intríg a je prenasledovaný halucináciami. Skrze sprisahanie trhovca Aarona Wasserturma sa dostane pod podozrenie z vraždy a skončí vo väzení, kde stratí všetku nádej, až kým nie je nečakane prepustený a nezažije zničenie svojho geta. Pri hľadaní svojich priateľov sa nakoniec zrúti a prebudí sa, aby zistil, že nespal ani hodinu. Môžu byť všetky jeho zážitky len snom? Pernathova pátranie poskytuje indície, ktoré naznačujú opak. Hoci názov odkazuje na židovskú legendu, Golem je pre Meyrinka symbolom pražského židovského geta. Román ukazuje sklon k okultizmu, ktorý sa v neskorších dielach prehlbuje. Golem zostáva Meyrinkovým najznámejším románom.

Příběh je vyprávěn americkým cestovatelelm Joerlinkem, který se v srpnu roku 1839 na Kerguelenových ostrovech nalodí na loď Halbrane kapitána Lena Guye. Cestou na Falklandy zjistí, že kapitán Guy je přesvědčen o tom, že Poeův román je založen na pravdivých skutečnostech a že loď je na výpravě do Antarktidy, aby zachránila zbytek posádky goelety Jana, na které se Pym plavil, a jejíž kapitán William Guy je bratrem kapitána Lena Guye. Joerlink se nakonec k záchrané výpravě přidá.