Azita Haidarová Poradie kníh

Lisbeth si odpykáva krátky trest v ženskej väznici Flodberga a za každú cenu sa snaží vyhýbať konfliktom s ostatnými väzenkyňami. Netrvá však dlho a Benito, neformálna vodkyňa medzi ženami, ju brutálne napadne. Zastala sa totiž mladej Bangladéšanky, ktorú Benito dlhodobo šikanuje vo vedľajšej cele. Vo väznici Lisbeth zakrátko navštívi jej starnúci poručník Holger Palmgren. Tvrdí, že sa mu podarilo získať dokumenty, ktoré vrhajú nové svetlo na obdobie, keď ju ako dieťa zneužívali. Lisbeth požiada svojho známeho, priateľa a novinára Mikaela Blomkvista, aby jej pomohol s pátraním po dávno zabudnutej pravde. Stopa ich privedie k Leovi Mannheimerovi, spoluvlastníkovi fondu Alfreda Ögrena, s ktorým má Lisbeth spoločného viac, ako by sa na prvý pohľad zdalo.

2. vydanie. Časopis Millennium má nových vlastníkov. Zlé jazyky tvrdia, že éra Mikaela Blomkvista sa skončila, aj sám Blomkvist zvažuje zmenu zamestnania. Lisbeth Salanderová sa zdanlivo bezdôvodne zapojí do hackerského útoku. Berie na seba riziká, ktorým sa doteraz vyhýbala. Toto sa na ňu nepodobá. Špičkový odborník na výskum umelej inteligencie profesor Frans Balder zavolá uprostred noci Blomkvistovi, aby ho informoval, že disponuje šokujúcimi informáciami o amerických tajných službách. Prezradí mu, že bol v kontakte s mladou geniálnou hackerkou. Blomkvist tuší, o koho ide. V Blomkvistovi skrsne nádej na senzačné odhalenie, ktoré on aj časopis Millennium zúfalo potrebujú. Ako zvyčajne, Lisbeth Salanderová sleduje svoje vlastné ciele. Nadišiel čas, aby sa ich životné cesty opäť stretli. Román Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti z pera Davida Lagercrantza je štvrtým dielom fenomenálnej série Millennium Stiega Larssona, autora prvých troch častí (Muži, ktorí nenávidia ženy, Dievča, ktoré sa hralo s ohňom, Vzdušný zámok, ktorý vybuchol).

Ak sú lampy rozsvietené, môže ťa stalker vidieť zvonku, ale ak sú zhasnuté, ty neuvidíš stalkera, ktorý je už vnútri. Na e-mailovú adresu Úradu kriminálnej polície prišlo video. Niekto sa vkradol do záhrady rodinného domu a tajne nakrútil ženu cez okno. Na ďalší deň sa našlo jej telo, zomrela na následky rezných a bodných rán. Polícia dostala ďalšie video, ale neobsahovalo nijaký záchytný bod, podľa ktorého by bolo možné ženu identifikovať. A potom už bolo neskoro. Björn Kern našiel doma surovo zavraždenú manželku Susannu a utrpel takú ťažkú psychickú traumu, že vyupratoval celý dom a mŕtvu uložil do postele. Možno videl nejaký dôležitý detail, ale bol v akútnom šoku a policajti ho nemohli vypočuť. Vyšetrovatelia pri pátraní po sériovom vrahovi povolali na pomoc psychiatra a psychoterapeuta Erika Mariu Barka a ten uviedol Björna do hypnotického stavu. Lenže to, čo mu muž v hlbokom tranze porozprával, spôsobilo, že Erik sa rozhodol polícii klamať.

V mrazivej štokholmskej noci kráča po železničnom moste mladý muž. Má legionársku chorobu a je silne podchladený. V nemocnici zistia, že Mikael je už sedem rokov vyhlásený za mŕtveho. Pred trinástimi rokmi sa údajne stal jednou z posledných obetí sériového vraha, ktorého zatkol svojský komisár Joona Linna. Jureka Waltera odsúdili a zatvorili na uzavreté oddelenie psychiatrického ústavu. Kde teda žil Mikael celých trinásť rokov? Nečakané svedectvo a prekvapujúca Mikaelova výpoveď vyvolajú obnovenie uzatvoreného prípadu. Polícia sa dostáva do časovej tiesne, lebo v hre je záchrana ďalšieho ľudského života. Jediná možnosť, ako sa vo vyšetrovaní pohnúť ďalej, je kontakt s beštiálnym Jurekom Walterom. Treba preniknúť do jeho blízkosti a získať si jeho dôveru. V tej chvíli sa však začína hra mačky s myšou – ale kto sa vlastne s kým zahráva? Ožívajú aj nočné mory Joonu Linnu, lebo vrah trpko poznačil nielen osud desiatok ľudí, ale aj jeho. Uspávač sa pokladá za doteraz najvydarenejšie dielo Larsa Keplera. Prekonal všetky očakávania a splnil najnáročnejšie kritériá kvalitného kriminálneho románu. Zo švédskeho originálu Sandmannen (Albert Bonniers Förlag, ScanBook AB, Smedjebacken 2012) preložila Mária Bratová. Obálku podľa originálneho návrhu upravil Augustín Putera. /ä

Od vydania románu Muži, ktorí nenávidia ženy v roku 2005 sa čitatelia po celom svete nevedia nasýtiť švédskej kriminálnej prózy. Tento žáner ovládli majstri zo severských krajín, pričom jedinečná antológia, na ktorej sa podieľal expert John-Henri Holmberg, zachytáva jeho vývoj od konca devätnásteho storočia. Antológia obsahuje dosiaľ nepublikovanú poviedku Maj Sjöwallovej a Pera Wahlööa, manželskej dvojice, ktorá predstavila švédsky kriminálny román zahraničným čitateľom. Zaujímavá je aj poviedka Evy Gabrielssonovej, bývalej partnerky Stiega Larssona, ktorá sa s ním žila až do jeho smrti v roku 2004 a dodnes sa súdi s jeho dedičmi. Rolf a Cilla Börjlindovci, autori úspešného románu Skočný príliv, taktiež prispeli do zbierky, ktorá oživuje postavy z brilantných poviedok autorov, ktorí budú mať v nasledujúcej vlne švédskej krimi rozhodujúce slovo. Antológia so svojimi sedemnástimi poviedkami sa ponára do najhlbšieho tieňa chladnej krajiny a ukazuje, prečo švédska krimi fascinuje čitateľov už celé desaťročia.

Flora Hansenová o sebe tvrdí, že je médium, a živí sa tým, že organizuje seansy a predstiera rozhovory s mŕtvymi. Po záhadnej vražde v Birgittagardene, domove pre mládež s poruchami správania, však odrazu trpí víziami, ktoré sú až príliš reálne. Zavolá na štokholmskú políciu a ohlási neuveriteľné skutočnosti. No len jeden jediný detektív je ochotný počúvať ju – Joona Linna. Linna podrobí miesto činu dôkladnej obhliadke. Prípad je na prvý pohľad celkom jasný, hoci svedkov niet: jedna z chovankýň v noci unikla z domova a zanechala po sebe krvavú posteľ s kladivom pod vankúšom. Ale prečo Flora trvá na tom, že vražednou zbraňou bol kameň, nie kladivo? Linna odmietne prijať jednoduché riešenia. Lenže pátranie prebudí ničivé sily, tie sa neúprosne dajú do pohybu a zavedú Joonu do nebezpečného konfliktu s osobou z jeho dávnej minulosti. Podobne ako Hypnotizér a Zmluva podľa Paganiniho aj krimiromán Svedkyňa ohňa vydržal celé mesiace na prvom mieste medzi najpredávanejšími knihami vo Švédsku. Ako napísal švédsky denník Dagens Nyheter, začítate sa do knihy "v metre cestou domov, pokračujete v čítaní aj pri večeri a neprestanete až do skorého rána". Román vyšiel vo viac než pätnástich krajinách a stal sa rovnako ako predchádzajúce Keplerove knihy medzinárodnou senzáciou.

Generálneho riaditeľa Carla Palmcronu nájdu obeseného v prepychovom byte v luxusnej štokholmskej štvrti Östermalm. Izba, v ktorej zomrel, je však nezariadená. Ako sa teda obesil? V ten istý deň nájdu mŕtvu mladú ženu na jachte. Pľúca má plné brakickej vody, no oblečenie suché. Ako sa teda utopila na palube lode, čo pokojne brázdi pobrežné vody? Obe úmrtia by navždy zostali záhadou, nebyť nástojčivosti a tvrdohlavosti kriminálneho komisára Joonu Linnu. Jeho nečakané odhalenie a dedukcia rozkrútia kolotoč strhujúcich udalostí... Zmluva podľa Paganiniho je vzrušujúci kriminálny román, s ktorým Lars Kepler znova predstupuje pred čitateľa a ponúka mu nevšedný zážitok. Zo švédského originálu „Paganinikontraktet“ (Albert Bonniers Förlag, Stockholm 2010) preložila Mária Bratová. Obálku upravil Augustín Putera.

Štokholmského lekára Erika Mariu Barka privolajú v noci k naliehavému prípadu ťažko zraneného chlapca. Jeho otca, stredoškolského učiteľa Andersa Eka, matku Katju aj päťročnú sestru Lisu našli mŕtvych. Brutálny vrah ich dobodal nožom. Prežil len pätnásťročný Josef. Kriminálny inšpektor Joona Linna predpokladá, že páchateľ plánoval vyvraždiť celú rodinu. V nebezpečenstve sa tak ocitá aj Josefova staršia sestra Evelyn. Komisár chce dôležité informácie o prípade získať od zraneného chlapca pomocou hypnózy. Podujme sa na to doktor Bark a nechtiac tak spustí reťaz ďalších nečakaných udalostí. V hypnóze sa totiž Josef prizná, že hľadaným vrahom je práve on! Dá sa hypnóze, tejto netradičnej a mnohými aj neuznávanej metóde, veriť? A má mladík na svedomí aj ďalšie kriminálne činy – pokus o vraždu, únos Erikovho syna Benjamina? Román Hypnotizér vás od začiatku do konca udrží v napätí a milovníkom kriminálneho žánru poskytne ozajstný čitateľský zážitok. Jeho pokračovanie vyšlo pod názvom Paganinikontraktet (Paganiniho zmluva).

Přímé pokračování knihy - Dívka, která si hrála s ohněm. Vzdušný zámok, ktorý vybuchol je záverečnou časťou najslávnejšej trilógie modernej švédskej literatúry. Trilógia Millennium púta pozornosť čitateľa od prvej strany a nesklame ho ani tretí diel. Kým prvú knihu (Muži, ktorí nenávidia ženy) možno čítať samostatne, tretia je priamym pokračovaním druhej časti (Dievča, ktoré sa hralo s ohňom). Hlavnú hrdinku Lisbeth Salanderovú po vyrovnávaní účtov dcéry s otcom, bývalým ruským agentom Alexandrom Zalačenkom, privážajú do nemocnice s guľkou v hlave. Záchranou jej života sa však začína boj, v ktorom ide o všetko. Jej súperom je tajná organizácia švédskej bezpečnostnej služby.

V druhej časti úspešnej trilógie Millennium (prvá časť Muži, ktorí nenávidia ženy) obvinia Lisbeth Salanderovú z trojitej vraždy. Stáva sa súčasťou kolotoča, ktorý siaha hlboko do jej temnej minulosti...