Slavomír Michálek Knihy

Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Banská Bystrica 14. - 15. apríla 2005.

V moderných dejinách Slovákov a Čechov neustále nachádzame nové, dosiaľ plnohodnotne nespracované témy a udalosti. Medzi takéto nespracované, navyše top-atraktívne témy patrí i osud československého menového zlata. A o ňom je táto kniha „Československé menové zlato 1938 - 1982“. Československé menové zlato začalo písať svoju pohnutú históriu koncom 30. rokov dvadsiateho storočia v čase oklieštenia a rozbitia Československej republiky. Vtedy bolo násilne a bezprávne ukoristené nacistickým Nemeckom. Na sklonku druhej svetovej vojny ho objavila americká okupačná armáda v soľných baniach v Merkers pri Aachene a stalo sa na dlhých takmer 37 rokov súčasťou komplikovaných československo-amerických vzťahov a hospodársko-obchodných a politicko-ideologických medzinárodných sporov a konfliktov. Až vo februári 1982 sa jeho adekvátna časť opäť vrátila do trezoru Štátnej banky československej v Prahe. Aj dnes je zlato významné medzinárodné médium, ktoré sa vo svete ochotne prijíma, no menej ponúka. Platí to všeobecne pre všetky bohaté či chudobné štáty, malých či veľkých hráčov svetovej politiky. V živote každej krajiny má nezastupiteľné miesto.

Dejiny sú niečo čo sa dá niekedy ťažko pochopiť – neriadia sa logikou, neplynú pokojnými riekami a historici ich „sledujú“ a vysvetľujú často príliš komplikovane. Samozrejme, nikto čitateľov nenúti prijať všetko, čo napíšu. Je to jednoduchá rovnica. Platí však aj to, že historici jediní môžu meniť dejiny... Štvrtým dielom „zadných dverí“ nechceme meniť dejiny. Skôr ponúkame pútavou formou a selektívne zrkadlá našej minu­losti, od dôb Veľkej Moravy až po Mečiara a Klausa. Nazreli sme do života stredovekých kráľov i bežných ľudí, nositeľov modernej doby – politikov, vzdelaných žien, kultúrnu elitu i takmer bezmenných „pešiakov“. A namiesto záveru si prečíta­te o histórii liečby rakoviny prsníka naprieč storočiami. Všetci poznáme Milana R. Štefánika a mnohí niečo viete zo života Mateja Korvína, cisára Jozefa I., vynálezcu Štefana Baniča, herečky Poly Negri, politika Milana Hodžu či diplomata Henryho Kissingera. Málokto však počul mená ako Bianca Cappello, Simon Georg Sina, Ľudovít Haan, Štefan Lux, Otto Ohlendorf či Fidél Palffy alebo Fanny Burneyová...

V pokračovaní Histórie zadnými dverami si okrem príbehov zaujímavých postáv z minulosti môžete prečítať aj o tom, ako vyzeral život československých vojakov v exile počas druhej svetovej vojny, ako vznikal prvý film o Štefánikovi, o pomerne neznámych kapitolách studenej vojny a aj o tom, aké boli prvé dámy, ktoré stáli po boku významných amerických a sovietskych štátnikov. Dejiny sú plné paradoxov, prekvapivých zvratov a, našťastie, aj kuriozít a zaujímavostí. Zišlo by vám niekedy na um, že bobra kedysi radili medzi ryby – dávno pred tým, ako sa začali za prvej republiky v Bratislave činiť prví tunajší developeri? A že Grétka, pestúnka, ktorá sa starala o Stefana Zweiga, keď bol dieťa, bola len jednou z mnohých slovenských dievčat, ktoré žili a pracovali vo Viedni na prelome 19. a 20. storočia? A, ruku na srdce, aj o Borgiovcoch vie väčšina len to, čo im sprostredkoval populárny televízny seriál. V pokračovaní Histórie zadnými dverami si okrem príbehov zaujímavých postáv z minulosti môžete prečítať aj o tom, ako vyzeral život československých vojakov v exile počas druhej svetovej vojny, ako vznikal prvý film o Štefánikovi, o pomerne neznámych kapitolách studenej vojny a aj o tom, aké boli prvé dámy, ktoré stáli po boku významných amerických a sovietskych štátnikov. Autormi tretieho zväzku úspešnej série sú aj tentokrát historici z Historického ústavu SAV.

Kniha dvoch historikov Dr. Michala Štefanského a Dr. Slavomíra Micháleka vznikala počas niekoľkých rokov. Autori v nej využili svoje dlhoročné výskumy z obdobia studenej vojny, československo-amerických a československo -sovietskych vzťahov a iných kľúčových dobových otázok, ako aj publikované práce o predmetnom období. Monografiu koncipovali ako spojenie historickej analýzy politiky veľmocí s kontextuálnym dopadom na Československo a jeho miesto v rámci sovietskeho bloku. Takáto netradičná historická optika, tak povediac pohľadom „z vonku“ na domáce pomery, navyše z pera slovenských historikov, je v slovenskej historiografii výnimočná, a, treba povedať, že z hľadiska oboch autorov aj profesionálne odvážna. Neskromne sa však nazdávajú, že ich práca, opierajúca sa o obsiahly pramenný materiál slovenskej, českej, americkej a ruskej proveniencie, prinesie plnší pohľad, ktorý poznanie studenej vojny, tvoriacej základný vzorec svetových, európskych i česko-slovenských dejín druhej polovice dvadsiateho storočia, nesporne obohatí.

Dňa 26. júna 1945, po 62 dňoch rozhovorov v kalifornskom San Franciscu, diplomati 50 krajín, reprezentujúcich okolo 80 % svetovej populácie, založili Organizáciu Spojených národov a podpísali jej základný dokument, Chartu OSN, s cieľom zachovávať mier a rozvíjať spoluprácu medzi národmi a štátmi pre dobro všetkých. Počas týchto 62 dní sa delegáti konferencie stretli na 10 plenárnych zasadnutiach a na takmer 400 zasadnutiach pracovných výborov zaoberajúcich sa obsahovými aspektami navrhovanej organizácie.

Kniha "História zadnými dverami" je unikátny projekt, v ktorom sa viac ako päťdesiat slovenských historikov spojilo a prinieslo niekoľko desiatok príbehov, ktoré ukazujú, že dejiny nie sú len výpočtom rokov a faktov. Najväčšie historické osobnosti mali aj svoju veľmi ľudskú stránku a nie vždy sa všetko dialo na základe dôkladných kalkulácií či plánov. Čitateľ sa v príbehoch siahajúcich od stredoveku po najnovšie dejiny 20. storočia dozvie zaujímavos­ti, ktoré sa do učebníc dejepisu nedostali. Popri bojiskách či konfe­renčných sálach tu majú miesto verejné záchody, absurdné právne nariadenia, podivné stredoveké rituály, rôzne formy podvratnej činnosti, vplyv alkoholu na dejinné udalosti, sexuálne radovánky a pokrytectvo vrchnosti dávnej i takmer súčasnej, politické vtipy a satira či príklady toho, že niektoré neduhy v politike majú dávnu tradíciu. Mihnú sa tu slávne osobnosti ako Kennedy, Chruščov, Štefánik či Hurban Vajanský, ale aj množstvo postáv, o ktorých ste nikdy nepočuli, a pritom sú ich osudy nemenej zaujímavé, niekedy veselé a niekedy tragické.

Studená vojna nebola žiadny abstraktný pojem, mala svoje konkrétne prejavy a svojich protagonistov. Jej aktéri hrali, v závislosti od významu krajiny, kartami rôznej výšky. Esá, králi i pešiaci. Najvyššie karty držali v rukách Američania a Sovieti, i keď z času na čas vytiahli eso z rukáva aj takí hráči, ktorí existovali skôr ako regionálni demokratickí politici či lokálni diktátori. Kniha Rivali a partneri studenej éry sa zameriava na „šampiónov‟ studenej vojny. Avšak výberovo nenecháva bokom ani tých, čo v nej hrali „druhú a tretiu‟ ligu. Vznikla tak zdanlivo homogénna „masa‟ osobností. V tomto subjektívnom výbere za skutočné esá studenej vojny možno považovať najmä Churchilla, Stalina, Kennana, Kennedyho , Johnsona, Adenauera, de Gaulla, Nixona, Kissingera, Chruščova, Brežneva, Reagana, Castra, Kohla i Gorbačova. Boli však aj iní „hráči‟ studenej vojny, ktorí občas „obývali‟ jej horné poschodia, alebo takí, a tých bolo najviac, ktorí zostali nepovšimnutí v podpalubí.

Na publikácii sa podieľalo takmer 20 špičkových slovenských a českých historikov. Pripravili v nej nový unikátny pohľad na tohto populárneho politika. Okrem viacerých nových, doteraz neznámych faktov z Dubčekovho života, prináša kniha vyvážený text, v ktorom sa autorom podarilo odstrániť nánosy historických legiend a mýtov. Podľa predstaviteľov SAV kniha má objektívny pohľad na niekdajšieho bývalého prvého tajomníka ÚV KSČ. Autori v nej objasňujú dôvody Dubčekovho konania v kontexte vtedajšieho historického vývoja v rokoch 1968–1969. Vrcholného predstaviteľa Pražskej jari nevelebia ani nediskvalifikujú – ukazujú ho takého, aký bol, v historickom kontexte.

Osudy jedenástich slovenských diplomatov od Štefánika po Clementisa pohľadom popredných historikov s bojatou fotografickou prílohou.