Helena Dvořáková Knihy

Najmilšie rozhovory s bezmála štyridsiatimi osobnosťami z tých niekoľko tisíc, ktoré Helena Dvořáková urobila za svoju štyridsať ročnú novinársku kariéru. Umelci, spisovatelia, architekti, ale i lekári a vedci. Kniha je ilustrovaná čiernobielymi fotografiami, ktoré dokumentujú život a zmeny v našej spoločnosti a nepriamo si tak dotýka významných výročí, ktoré si tento rok Slovensko pripomína - roky 1969 a 1989. Za všetkých spomenieme mená Albín Brunovský, Tomáš Janovic, Maša Haľamová, Margita Figuli.

Dom pod morušou je príbehom dvoch sestier, biologičky a stredoškolskej profesorky. Príbeh je situovaný do viacgeneračnej bratislavskej rodiny, v ktorej sa odráža mentalita mesta. Kniha sa stala literárnou predlohou rovnomennej televíznej inscenácie.

Zbierka poviedok z Bratislavy: Prázdniny, Strieborný vetrík, Loď patrí na Dunaj, Druhý jarný deň, Zimné búrky, Miesto pre strom, Daň za Danielovu lásku, Rýchlejší ako vlak, Renátkin ujo sused, Hotel leto.

Trinásť poviedok o záhadách a láske Príjemné čítanie o dnešnej žene, ale aj o bohatom ženskom vnímaní sveta, ktoré na nás prenáša rozmanité chute života. Autorka ako obyčajne čerí hladinu slovenskej literatúry spisbou s nádychom erotiky.

Svieži, so zvláštnou umeleckou vyrovnanosťou napísaný príbeh dospievajúceho dievčaťa z bratislavského sídliska je nepochybne pozoruhodným prínosom do literárneho žánru, ktorý stále ešte zostáva u nás užším profilom. Nevzrušujúci, prostý názov tejto novej prózy Heleny Dvořákovej síce veľa toho nenaznačuje. Mladej maliarke stratí sa z výstavy obraz, Anetky a jej priateľky Žely sa po prvý raz nesmelo dotkne ženská nežnosť a hrdinkina matka-vdova, zdá sa, má tajné styky s akýmsi mužom... Lenže na pozadí tohto deja dokázala Dvořáková povedať dosť pútavého, dosť svojsky ladeného o svete dievčat našich dnešných čias.

Knižka Fúkni do púpavy je literárnou prvotinou, no nie prvou knižkou autorky, ktorá sa predstavila už v predchádzajúcich rokoch dvoma zväzkami rozhovorov s našimi významnými výtvarníkmi (Dialógy v ateliéroch). Helena Dvořáková už vyše desať rokov pracuje ako redaktorka v oblasti kultúry. Vnovinách a v časopisoch začala publikovať aj literárne útvary — v Slovenke, v Slovenských pohľadoch a ďalších našich i zahraničných časopisoch. Aj novela Fúkni do púpavy vychádzala na pokračovanie v Novom slove a stretla sa s veľmi priaznivým čitateľským ohlasom. Autorka novely Fúkni do púpavy patrí k našej mladej generácii. A mladá je aj jej hrdinka, bratislavská výtvarníčka. Nie však natoľko, aby už nemala vážne problémy v manželstve, v práci, ale i sama v sebe a so sebou. Novela úprimne a úsporne rozpráva jednoduchý príbeh ženy, ktorá sa chce uplatniť vo svojej profesii, byť dobrou matkou, ale nezľaviť pritom nič zo svojich nárokov na život, a najmä na seba. Dvořákovej próza je prózou o dozrievaní a prezrievaní. O dozrievaní zodpovedného človeka, o prezrievaní problémov, ktoré treba akútne riešiť. Aj o dozrievaní a prezrievaní lások ... Lások, ktoré odchádzajú, ale po ktorých zostávajú stopy. A nové ciele.