Dušan Slobodník Knihy

Román Majster a Margaréta považoval Bulgakov za svoje najdôležitejšie dielo, hoci vedel, že v Moskve v tridsiatych rokoch 20. storočia mu ho nikto nevydá. Román začal písať už v roku 1928, o rok neskôr vznikla pod názvom Konzultant s kopytom jeho prvá verzia. Na Majstrovi a Margaréte v ich definitívnej podobe však Bulgakov pracoval celý život a dielo dokončil päť dní pred svojou smrťou. Posledné kapitoly už diktoval. V Sovietskom zväze vyšla kniha prvýkrát až v roku 1966. Majster a Margaréta je román o románe, čo autorovi umožnilo spojiť dve dejové línie: na jednej strane je príbeh násilne umlčaného autora, neuznaného oficiálnymi štruktúrami, v ktorom rezonuje faustovský motív; na druhej strane príbeh literárnej postavy, Pontského Piláta, ktorý však nekopíruje biblickú verziu, ale ponúka čitateľovi nový pohľad na udalosti v starom Jeruzaleme. Román bol v rozdielnom čase rozlične prijímaný a hodnotený, aj jeho interpretácie sa rôznia. Nesporne však patrí k najoriginálnejším dielam minulého storočia, v ktorom autor syntézou grotesky, satiry a mytológie vyjadril nielen svoju filozofiu, ale na príbehu Piláta, ktorý dal ukrižovať Krista zo strachu pred vyššou autoritou, vytvoril aj symbolickú paralelu s pomermi v Rusku v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia.

Svet poézie je veľký a rozsiahly. Už aj preto, že sa buduje prakticky od tých čias, ako sa človek stal človekom. A je to svet plný krásy, objavov, rozširovania možností ľudských pocitov, poznania, utvrdzovania duchovných hodnôt...

Predkladaná monografia je syntetickým pohľadom na viac ako tisícročie vzájomnej koexistencie a konfrontácií, s dôrazom na retrospektívu bilaterárnych politických vzťahov za ostatné dvadsaťročie.

Príbeh o živote sedemročného chlapca, ktorý žije so starým otcom, pretože jeho rodičia sa rozviedli a o chlapca nemali záujem. Chlapec žije vo svete rozprávok starého otca. Drsná príroda, vysoké hory podnecujú jeho fantáziu, cit pre spravodlivosť. Keď sa sklame v dospelých (starý otec zastrelí jeho legendickú jelenicu), chce sa zmeniť na rybu, aby preplával k belasému jazeru, po ktorom sa plaví jeho otec námorník. Utopí sa v horskej rieke, lebo jeho sny nikto nechápe.

Úspech Jonesovej prvotiny Naveky odsúdení už nedosiahlo ani jedno z autorových neskorších diel. Tento román sa svojimi umeleckými i myšlienkovými hodnotami zaradil k najvýznamnejším americkým prozam s vojnovou tematikou, ako sú Mailerovi Živí a mrtvi, Hellerova Hlava 22 a Shawove Mladé levy. Natragickom príbehu vojaka, ktorý odmieta prispôsobiť sa surovým pravidlám vojenského života, autor odhaľuje neľútostnú mašinériu americkej armády v období japonského útoku na Pearl Harbour. Jones na základe vlastnej skúsenosti opisuje všetky stránky života v armáde na bohatej galérii postáv predstavujúcich rozličné stupienky vojenskej hierarchie. Ide o druhý zväzok diela.

Gombíková vojna, ktorá sa od roku 1912 dočkala mnohých vydaní a okrem filmového spracovania ju preložili do viacerých jazykov, je dielom svojráznym a ojedinelým nielen v kontexte francúzskej, ale aj svetovej literatúry.Louis Pergaud s galskou otvorenosťou a bez prikrášľovania zachytil sériu dobrodružstiev desať – štrnásťročných chlapcov, epopeju bojov, čo vzbĺknu vždy na jeseň, keď sa začína škola. Autobiografický základ týchto zážitkov je nepochybný. Dedina Longeverne, kde sa dej odohráva, sa v skutočnosti nazýva Landresse. Tu strávil Pergaud časť svojej mladosti.

THEODORE DREISER (1871-1945), predposledný z trinástich detí nemeckého prisťahovalca do USA, prežil trpké detstvo v ustavičnej biede, ktorá bola údelom početnej rodiny. Mladý Dreiser sa ťažko prebíjal životom, prešiel mnohými povolaniami, neskôr sa uplatnil ako novinár a úspešný reportér anapokon sa celkom venoval literatúre. Roku 1900 debutoval románom Sestra Carrie, ktorý vyvolal veľký rozruch. Roky 1910 — 1915 sú pre Dreisera rokmi intenzívnej spisovateľskej práce. Postupne vychádzajú diela Jenny Gerhardtová (1911), Finančník (1912), Titan (1914), Génius (1915). Dreiserova tvorba vrcholí románom Americká tragédia (1925). V Sestre Carrie, ako aj v ostatných svojich románoch Dreiser rozvádza myšlienku o nesmiernej príťažlivosti bohatstva a túžby po spoločenskom uplatnení, ktorá v mladých ľuďoch potláča všetky city. Osudy hrdinov zasadzuje do rozsiahleho chodu amerického života a sú zároveň obžalobou americkej spoločnosti. Súd nad touto spoločnosťou vyslovil Dreiser v diele Tragická Amerika, ktoré vyšlo roku 1931. 3. slovenské vydanie.

Dlho som váhal, či sa vracať v spomienkach na roky 1945-1953 strávené v stalinskom väzení a v tábore, na to, čo bolo vtedy mojim životom. Roku 1968 mi túto myšlienku vnukli priatelia z Kultúrneho života. Nemal som v tom čase chuť na také písanie z viacerých dôvodov, hoci ako výhovorku som sformuloval len jeden, ktorý - pravdaže - rokmi nijako nepominul: "Napísať tak dobre ako Solženicyn to neviem (myslel som na Jeden deň Ivana Denisoviča) a horšie nechcem.".... Kniha, ktorú autor stihol napísať ešte pred rokom 1989, zahŕňa spomienky z r. 1945-1953. Hovorí v nej o svojich osudoch, ale aj o osudoch tejto knihy. V úvode sám píše: "Udalostiam, súvisiacim s osudmi knihy a autora, sa podrobnejšie venujem ďalej. Tvoria- popri opise života v gulagu-akoby druhé epicentrum knihy. Predstavím vám aj tých, čo v ťažkých chvíľach kampane stáli pri mne, ale aj tých, čo sa pokúsili znásilniť pravdu. Jedných i druhých bolo dosť."

Historický román je dejovo situovaný do 14. storočia. Skupina rytierov, ktorá pod anglickou vlajkou bojuje pre rôznych veľmožov, prežíva rôzne nebezpečenstvá. Hlavnou postavou tohto romantického rozprávanie je mladý šľachtic prežívajúci nielen boje, turnaje, ale aj prvú veľkú lásku.

Antológia zostavená Dušanom Slobodníkom z rôznych amerických originálov obsahuje poviedky 15 autorov sci-fi zvučných i menej známých mien a je doplnená bibliografickými poznámkami a poznámkami o autoroch.

Román o zivote niekoľkých dobre situovaných párov, ktorí spolu trávia voľné chvíle pri rôznych zaujímavých aktivitách a rozhovoroch. Veľmi inšpirujúce nahliadnutie do života iných párov, ktoré autor vykreslil veľmi realisticky.

Skrotenie absurdity. Výber zo sovietskej literárnej vedy /Jung, Heidegger.

Autor opisuje svet umeleckej prozy z viacerých hľadísk. Z obsahu: Vývin prózy, Poetika súčasnej prózy, Štruktúra prózy, Prozaické lit. dielo, Postavy, Rozprávač, Žánre, Román, Poviedka, novela, atd...

Príbehy amerického spisovateľa, ktorý nadväzuje na svojho veľkého predchodcu E. A. Poea. Príbehy, pohybujúce sa na rozhraní skutočna a nadskutočna...

Slečna Dušehojivá (1933), autorovo najlepšie dielo, je príbehom novinára, ktorý píše rubriku pre „zlomené srdcia". Trik pôvodne vymyslený na zvýšenie počtu odberateľov nadobudne však v priebehu deja charakter drámy a končí sa tragicky. Deň kobyliek (1939) je zas príbeh zo sveta rovnako nezmyselného a založeného na falošných ilúziách, zo sveta filmu. Patrí k najlepším románom, aké boli o Hollywoode napísané, umelecká analýza Hollywoodu tridsiatych rokov tu dosahuje vysoký stupeň literárneho majstrovstva. Autor nastavil svojou tvorbou zrkadlo priemernému Američanovi, odhalil korene jeho bezvýchodiskovej existencie, založenej na pomýlených ideáloch a naplnenej honbou za materiálnym bohatstvom.

Jedná sa o zbierku poviedok v štýle science-fiction, ktorú zostavil Dušan Slobodník. Skryté oko (Henry Kuttner, Catherine Lucille Moore) Stratený robot (Isaac Asimov) Vonku (Brian Wilson Aldiss) Záchranná akcia (sir Arthur Charles Clarke) Keď dáme možnosť mravcom (Frederik Pohl) Pokrm každému telu (Zenna Chlarson Henderson) Jeleň v továrni (Kurt Vonnegut, jr.) Muž, ktorý nikdy nezabúdal (Robert Silverberg) Hra o Potkanovi a Drakovi (Cordwainer Smith) Križovatka (James Benjamin Blish) Obvod súcitu (John Wyndham) Obrázky neklamú (Katherine MacLean) Votrelec (Philip Kindred Dick) Přeložili Ivica Chorvátová, Ján Voderadský, Dušan Babjak, Igor Slobodník.

Štúdia o zdrojoch poézie. Posmrtne vydané dielo rozoberá vznik, vývoj i budúcnosť poézie, autor sa zamýšľa nad postavením a úlohou básnika v spoločnosti a pokúša sa riešiť základné problémy estetiky a umenia. Z obsahu: Zrod poézie, Zánik mytológie, Vývin modernej poézie, Anglickí básnici, Psychika a fantázia, atd.