Jan Dobraczyński bol poľský autor, ktorého diela sa často zaoberali témami viery, histórie a spoločenskej zodpovednosti. Jeho písanie je charakteristické silným morálnym étosom a hlbokým záujmom o osudy jednotlivcov v turbulentných historických obdobiach. Dobraczyński skúmal zložitosť ľudského konania a hľadanie zmyslu v kontexte spoločenských zmien a ideologických stretov. Jeho literárny odkaz spočíva v premyslenom pohľade na hrdinstvo a obetu.
Bitwa pod Megiddo, Zburzenie Jerozolimy. Prorok Jeremiasz, Baruch i kolejni władcy Izraela. Emocje, nieprzemyślane decyzje i ich konsekwencje w pełnej zwrotów akcji, znakomitej powieści Jana Dobraczyńskiego. ... Nie o koncepcję polityczną Jeremiasza chodziło mi w powieści. Chciałem po prostu odtworzyć dzieje człowieka, który przygięty misją nad siły, dźwiga ją boleśnie wśród nierozumiejącego jego cierpień tłumu. Jan Dobraczyński, posłowie
Ostatnie lata ziemskiego życia Andrzeja Boboli. Doświadczony kapłan walczy o życie wieczne swoich owiec, a także z własnymi słabościami i wadami. W tle wschodnie rubieże Rzeczpospolitej, a na nich religijnie i moralnie zaniedbani mieszkańcy, wojny kozackie, szwedzkie, najazd na Wilno i... śluby Jana Kazimierza.
Zbiór opowiadań autorstwa Jana Dobraczyńskiego powstał z inspiracji kard. Stefana Wyszyńskiego, który 5 listopada 1975 r. poprosił autora o stworzenie dzieła na Jubileusz 600-lecia Obrazu Matki Boskiej Częstochowskiej. Wyszyński podkreślił, że wartością utworu ma być nie tyle relacja z dziejów Cudownego Obrazu, ile ukazanie duchowego wpływu Ikony Jasnogórskiej na życie Polaków. Dobraczyński włożył opowieść o kulcie Obrazu Jasnogórskiego w usta czternastu postaci, w tym trzynastu historycznych. Wśród nich znajdują się: królowa Jadwiga Andegaweńska, świątkarz Łukasz z Rogów, Mikołaj Kopernik, kard. Stanisław Hozjusz, Wojciech Męciński, król Jan III Sobieski, gen. Kazimierz Pułaski, książę Józef Poniatowski, abp Zygmunt Feliński, papież Jan XXIII, o. Maksymilian Maria Kolbe, Józef Piłsudski, kard. Stefan Wyszyński oraz papież Jan Paweł II. Każda postać opowiada o Obrazie Jasnogórskim z perspektywy autobiograficznej i w kontekście swojej epoki. Taka metoda pisarska sprawia, że świadectwo jednostki przenika się z historycznym doświadczeniem społeczności, a tytułowe spotkania jasnogórskie ukazują literackie obrazy więzi z Maryją w Jasnogórskim Wizerunku.
Na pozadí skromných biblických správ o Ježišovom pestúnovi Jozefovi autor rozvíja príbeh tohto múdreho a statočného veriaceho Žida. Predstavuje ho ako vynikajúceho remeselníka, milujúceho manžela, muža pevnej viery a nebojácneho zástancu dobra a spravodlivosti. Okrem samotných osudov jedného z najobľúbenejších svätcov sa čitateľ zoznámi s prostredím života Židov na prelome starozákonného a novozákonného obdobia aj s viacerými biblickými postavami, ktoré Dobraczyríski tvorivo začlenil do svojho rozprávania.
Román o životě Terezie z Ávily, o její cestě ke svatosti, která nebyla vůbec snadná. Čtenář se dozví nejen o jejím zakladatelském díle – reformě karmelitánského řádu a založení množství nových klášteru –, ale také o její rodině, charakteru a lidech, kteří jí byli blízcí, včetně sv. Jana od Kříže. Zkušený autor vystihuje i politickou a náboženskou situaci Španělska 16. století.
Životní příběh Jana Křtitele. Jednou z výrazných postav Nového zákona je Jan Křtitel. Jeho životní příběh popularizuje ve své knize známý polský spisovatel Jan Dobraczyński. Prvním impulsem ke vzniku této knihy mu byla návštěva Svaté země a rozhovory s kardinálem S. Wyszyńským, který byl velkým ctitelem Jana Křtitele. Autor pečlivě zachoval biblické i zeměpisné reálie, ale svým vypravěčským uměním dává postavě svatého Jana vystoupit živě z kulis dějin. Zásadní poselství knihy vychází z Janova vztahu k Bohu a k Ježíši jakožto Mesiáši, dotváří ale Janův obraz vlastními představami o lidském i duchovním vývoji Janovy osobnosti, například nastíněním jeho boje s pokušením. Román zachycuje počátek Janova povolání, jeho pobyt na poušti, působení u Jordánu, věznění i smrt.
Poľský spisovateľ Jan Dobraczyński dal svojmu ďalšiemu románu s biblickou tematikou príznačný názov: Svätý meč. Ide o voľné pokračovanie Nikodémových listov (Dobrá kniha, 2022). Jeho hrdinom je totiž Pavol z Tarzu, nekompromisný farizej, ktorého stretnutie so živým Ježišom na ceste do Damasku zmenilo na neohrozeného kresťanského misionára. Názov románu síce evokuje mučenícku Pavlovu smrť sťatím, no v skutočnosti odkazuje na iný meč. Autor zachytáva dramatické udalosti z osobného života i misijných ciest Apoštola národov. Mimoriadne podmanivo je v románe zachytená aj atmosféra antického sveta, predovšetkým Ríma, ktorá dýcha z celého diela.
Historický román známého polského spisovatele z alžbětinské Anglie. Odehrává se v roce 1588, španělská flotila se chystá napadnout Alžbětino království… Příběh, v němž nechybí ani milostný motiv, nás zavede na palubu korzárské lodě, do shakespearovské divadelní společnosti i na královský dvůr. Ale jak je u Dobraczyńského zvykem, najdeme v románě víc než barvitou a přesvědčivou fresku Anglie konce 16. století.
