Mariusz Szczygieł Knihy

V knihe ocenenej ako Európska kniha roka autor z nezvyčajného uhla nazerá na zdanlivo známe udalosti a ľudí, ako je príbeh Baťovej firmy či Marty Kubišovej, ale predstavuje aj málo známe či úplne zabudnuté príbehy z obdobia Československa, kde sa horor strieda so smútkom a groteskou. Hoci bola pôvodne určená iba poľskému publiku, ale spôsob, akým zobrazil premeny minulého storočia, z nej spravili univerzálnu knihu. Investigatívne reportáže a eseje (alebo „halucinačné príbehy plné úzkosti,“ ako napísal Liberation) sú vyrozprávané veľmi pútavým spôsobom, neraz pripomínajú detektívny žáner. S ním majú spoločné aj množstvo obetí a prekvapivé zápletky. Autor nepracuje s veľkými číslami, ale s osudmi známych aj menej známych osobností.

Ako dobre poznáme svojich najbližších susedov? Čo vieme o krajine, o ktorej sa v jej hymne spieva, že je pozemským rajom? Výnimočný poľský reportér Mariusz Szczygieł nám povie, čo zistil o Čechoch a Češkách, o minulosti i súčasnosti krajiny, s ktorou sme donedávna zdieľali spoločný priestor. V knihe Urob si raj stvoril Mariusz Szczygieł voľné pokračovanie fenomenálnej a mimoriadne úspešnej knihy Gottland, ktorá vyšla v dvanástich jazykoch a v Česku pripravili už viac ako dvadsať dotlačí. Zatiaľ čo v predošlej knihe Szczygieł rozprával o dobe minulej, v knihe Urob si raj skúma najmä súčasné Česko. Ponúka nám reportážne portréty známych Čechov a Češiek ako Halina Pawlowská, David Černý či Jan Saudek, a popri tom sa neustále vracia k otázke, ktorá je leitmotívom celej knihy – Ako je možné, že Česi neveria v Boha? A ako sa im bez neho žije?

Ústrednou osou najnovšej knihy obľúbeného poľského reportéra Mariusza Szczygieła je neprítomnosť, absencia, teda to, čo nie je. Čechofil a citlivý pozorovateľ Mariusz Szczygieł má skvelý nos na výnimočné príbehy. Vo svojej najnovšej knižke sa opäť ukázal v tom najlepšom svetle – ako autor, ktorý nachádza v nepostrehnuteľných detailoch nielen univerzálne pravdy, ale aj obrovský vesmír ľudských životov v celej jeho komplikovanosti. Dojímavý príbeh pražskej Vily Müller od architekta Adolfa Loosa, či hrôzostrašné pátranie po osudoch utýraného šesťročného chlapca, ktoré zmenilo Poľsko. Aj to je Nie je. Výnimočnú knihu Mariusza Szcygieła ocenila porota najväčšej poľskej literárnej ceny Nike, kde zároveň získala aj cenu čitateľov.

Oto Polska:* proboszcz z HIV,* pluton ZOMO, który strzelał w "Wujku";* dwie matki i poczęte przez nie dziecko;* student Rydzyka, który uciekł ze szkoły;* Sprawiedliwi ratowali Żydów, a teraz się wstydzą sąsiadów;* dumny homofob udziela wywiadu;* przemycali kokainę w żołądkach, żeby spłacić czynsz26 (a nawet więcej) historii, zapisanych przez najlepszych polskich reporterów.To mój osobisty wybór reportaży o tym, gdzie zaczęła się i dokąd doszła nowa Polska. Nie ta, którą widzimy w Sejmie, ani ta z pierwszych stron gazet. Raczej Polska, która musiała ‘mentalność sobie w jeden dzień zrobić'. - Mariusz Szczygieł

Proč bez detailu nelze nazřít celek? Čím se liší fakt od faktu prezentovaného čtenářům? Je skutečně Chladnokrevně Trumana Capoteho prvním románem non-fiction? K čemu může reportérovi posloužit hodně dlouhá šála? Proč je Hanna Krallová Mondrianem reportáže, a nikoli Chagallem? Jak Ryszard Kapuściński využíval své spisovatelské svobody? Je reportáž gonzo jen Amerika na drogách? „Slovo plní v reportáži úlohu svědka. Svědkové se však bohužel čas od času míjejí s pravdou, i když předtím přísahali, že nebudou lhát,“ říká Szczygieł. „My, reportéři a reportérky, se ocitáme v trojitém klinči (ve sportu nic takového nejspíš neexistuje, ale chci tím zdůraznit komplikovanost situace). Na jedné straně je svět, jehož setrvačníkem bývá lež, a máme tu i zpovídané osoby, jejichž paměť není vždy stoprocentní. Na druhé straně jsme tu pouze my sami: naše oči, naše uši a naše mozky, a tedy jen dost omezený percepční aparát. Na třetí straně pak stojí neobjektivní, poněkud svévolný jazyk, který nedokáže být věrohodným svědkem.“ Nová kniha Mariusze Szczygieła je vyznáním lásky k reportáži a současně četbou pro milovníky tohoto žánru i pro všechny ostatní, kdo mají určité pochybnosti o jeho věrohodnosti. Zároveň však může posloužit jako příručka těm, kteří se sami chystají psát.

"Láska nebeská", w wolnym tłumaczeniu autora "Miłość nie z tej ziemi", to zbiór felietonów publikowanych w "Magazynie Świątecznym" "Gazety Wyborczej". Inspiracją dla nich było 17 pozycji z wydanej przez Agorę serii "Literatura czeska". Dla Mariusza Szczygła dzieła literackie stały się pretekstem do opowiedzenia barwnych historii o życiu społecznym i poczuciu humoru naszych sąsiadów. Oprócz znanych z prasy tekstów książka zawiera także materiały dodatkowe: szkice o sławnych postaciach, takich jak Świrus - Ivan Martin Jirous, legenda czeskiego undergroundu, czy fikcyjny geniusz znad Wełtawy - Jara Cimrman. Całość ilustrują czarno-białe zdjęcia Frantiszka Dostala. Jest to pierwsza polska publikacja tego artysty, zwanego fotografem absurdu.

Jsou události, které vám převrátí život naruby, a chvíli trvá, než se s nimi vyrovnáte. Těžké období nedávno prožíval i známý polský reportér. Vyrovnával se s ním pomocí slov, a tak vznikla jeho nejnovější kniha působivých příběhů z vlastního i cizího života. V citlivě psaných textech hledá autor nový smysl života, životní filozofii, svou i cizí pravdu. Hledá ji ve Varšavě, v Praze, Londýně, Paříži, New Yorku, Barmě i Laosu. Hledá ji v umění, literatuře, malířství i v hudbě. Ptá se na osobní pravdy slavných osobností, ale i neznámých cestujících z vlaku, taxikářů, prodavaček, hospodských štamgastů či návštěvníků kaváren a knihkupectví. V Česku mu pravdu přinášejí například malíř Filip Černý, spisovatel Jan Herben, fotografka Lenka Faltejsková, v Polsku osobnosti jako Ryszard Kapuściński nebo Hanna Krallová. Tato výjimečná kniha svědčí ve svém jádru nejen o bolesti ze ztráty, ale vyjadřuje především přitakání životu a naději.

Nejnovější kniha autora bestsellerů Gottland a Udělej si ráj má jednoho velkého jmenovatele: žena. Jsou to příběhy o obyčejných Polkách, jen dvě jsou u nás známé (reportérka Hanna Krallová a herečka z filmu Obchod na korze Ida Kamińská), příběhy všední, a přesto strhující. Příběh o ženě, která je celý život posedlá podrobnými zápisy o své každodennosti. O jiné, která se svými pohlednicovými fotografiemi-libůstkami snaží zastavit plynoucí čas. O dvou ambiciózních ženách, které celá desetiletí udržují přátelství jen pomocí korespondence. O záhadných jménech 21 žen z padesátých let, sepsaných na lístku nalezeném autorem ve varšavské kavárně. O ženě, které se dostalo nezvyklého vyznání lásky. A příběh herečky, jež dostala Oscara, a přesto o jejím osudu víme jen málo. Ačkoliv jsou to příběhy zdánlivě banální, každý je ohromující, nepředvídatelný a tajemný, svědčící o tom, jak těžké je pochopit jiného člověka.

Osobisty przewodnik po Pradze to jubileuszowy, 10. tytuł Mariusza Szczygła, który ukazuje się dwadzieścia lat po pierwszym wyjeździe autora do Pragi wiosną 2000 roku, kiedy to uwiodły go miasto i język.Jak sam mówi, książka ta wzięła się ze zdenerwowania: „Od momentu pierwszych moich publikacji o Pradze nie ma tygodnia, żebym nie dostał pytania o jakieś miejsca magiczne, ważne, osobiste. Ma to być oczywiście Praga bez mostu Karola i bez Hradczan. Nadmiar tych próśb, a zwłaszcza niemożność odpisywania na wszystkie, zaczął mnie irytować, postanowiłem więc zamienić to uczucie w coś pozytywnego. Napisałem przewodnik, do którego wszystkich będę teraz odsyłał”.Miejsca opisywane w przewodniku możemy zobaczyć dzięki fotografiom Filipa Springera.Dom jako cios między oczy. Dworzec jako upadła bajka. Most, który ułatwia śmierć. Schron przed beznadzieją. Góra nieobojętności. Pomnik gejów. Kościół zgubiony na podwórku. Grób jako kryształ. Kamienica, która drga. Prysznic jako metafora… Do tego rozmowy z Czeszkami i Czechami. Znanymi i nieznanymi.Szczygieł: „W przewodniku oprowadzam wyłącznie po moich ulubionych miejscach w Pradze. W ten oto sposób książka wymyka się krytyce, że czegoś w niej nie ma. Jeśli nie ma, to mnie nie uwiodło!”.