Amélie Nothomb Knihy

Za záhadným názvom v poradí deviateho románu Amélie Nothombovej sa skrýva životopisné rozprávanie o prvých troch rokoch života. V tejto "autobiografii od nula do troch rokov" autorka románu "V ohromení a strachu", oceneného Veľkou cenou Francúzskej akadémie (1999), odhaľuje neznáme aspekty svojej osobnosti a života ako takého oveľa prenikavejším spôsobom ako kedykoľvek predtým. Dieťa sa spočiatku nehýbe, neplače, obmedzuje sa iba na základné životné funkcie - prehĺtanie, trávenie, a vylučovanie. Rodičia ho nazvali rastlinkou. Ono samo sa však považuje za viac ako trubicu. Ale táto trubica je Bohom. Čitateľ rýchlo pochopí prečo a dozvie sa aj to, že život Boha nie je večný, dokonca ani v krajine vychádzajúceho slnka.

V samote, vo dvojici v domčeku na čistinke na kraji lesa, chcú dožiť svoj život starnúci manželia. No v ich dokonalej samote sa objaví sused a začne sa u nich pomaly zahniezďovať každé popoludnie od štvrtej do šiestej, skoro vždy bez slova. Jeho prítomnosť sa pomaly stáva pre manželský pár neznesiteľná. Je to zlomyseľný, pochmúrny román, fraška, ktorá ponúka pohľad zvnútra na osobnosť človeka a stavia ho do absurdnej spoločenskej situácie. Nezvyčajné hľadanie riešenia je zároveň vyvrcholením románu.

Autorka prvé roky svojho života strávila v Japonsku, a hoci mala možnosť spoznať mnohé iné kultury, táto krajina ju svojimi krásami, osobitosťami a zvrátenosťami doteraz inšpiruje. Dokazuje to aj román V ohromení a strachu (1998), v ktorom na základe vlastnej skúsenosti cez hlavnú postavu podáva svedectvo o nezmyselnosti spoločenského systému, kde záujem spoločnosti prevyšuje záujem jednotlivca. Amélie, zaľúbená do Japonska, sa zamestná v obrovskej japonskej spoločnosti, kde sa nie z vlastnej vôle a viny "vypracuje" z tlmočnícky na toaletárku... Román je plný sarkazmu, irónie a až do absurdností graduovaných situácií, pričom nenápadne podáva odľahčenú analýzu japonskej spoločnosti a najmä postavenia ženy v nej.

Japonsko je krajina, v ktorej sa Amélie Nothomb narodila a o ktorej nikdy neprestala premýšľať a snívať. Pod jej perom a v srdci sa stala fikciou. Ale v tomto autobiografickom rozprávaní má byť všetko skutočné. Autorka knihy V strachu a chvení sa vracia na miesta a k ľuďom, ktorých miluje. Navštívi svoju pestúnku Nišio-san a stretne sa s bývalým priateľom Rinrim, s ktorým sa v dvadsiatke rozišla. Hovorí aj o svojom vzťahu k jazyku, ktorý sa naučila ako dieťa a potom ho zabudla. A bez strachu a ľútosti sa prechádza Japonskom po zemetrasení z 11. marca 2011 a Japonskom svojho detstva a mladosti... Šťastná nostalgia sa dotýka srdca, pretože je krehká ako kniha utkaná z vlákien zabúdania a spomínania.

Amerika, posledné desaťročie 20. storočia. Joe Whip vyrastá v náhradnej rodine a prejavuje mimoriadne kúzelnícke nadanie. Príbeh odohrávajúci sa v neobyčajnom prostredí konfrontuje dve hlavné postavy, ktoré spája veľmi zvláštny vzťah. Otec a syn sú neobyčajní nielen svojím povolaním, ale aj vnútornými svetmi. Otec sa riadi prísnymi etickými pravidlami. Svoju zásadovosť sa snaží vštepiť aj adoptívnemu synovi, ktorý však odmieta jeho životné krédo. Predstihne svojho adoptívneho otca v profesionálnej sfére a pripraví ho o ženu. V prenesenom zmysle tak „zabíja“ svojho otca. Príbeh zdanlivo vyrozprávaný priehľadne a priamočiaro, napokon vyúsťuje do nečakaného rozuzlenia.

Mladé vysokoškoláčky Blanka a Krista sú úplné odlišné typy. Blanka je snivá, osamelá, zavretá vo svojom vnútornom svete. Na veľké potešenie rodičov jej nová priateľka Krista narúša Blankin životný štýl. Krista rafinovane preniká do priateľkinho súkromia, aby si z nej urobila ľahko manipulovateľný objekt so zámerom ponižovať ju a zosmiešňovať. Paradoxne si na svoju stranu získa Blankiných rodičov. Sú očarení správaním Kristy, v ktorom vidia sviežosť, mladosť a priamosť, a neprezieravo ochotne akceptujú jej klamstvá. Román je plný dejových zvratov, na ktorých sa stierajú tradičné protiklady dobra a zla.

« Sans le vouloir, j’avais commis le crime parfait : personne ne m’avait vu venir, à part la victime. La preuve, c’est que je suis toujours en liberté. » C’est dans le hall d’un aéroport que tout a commencé. Il savait que ce serait lui. La victime parfaite. Le coupable désigné d’avance. Il lui a suffi de parler. Et d’attendre que le piège se referme. C’est dans le hall d’un aéroport que tout s’est terminé. De toute façon, le hasard n’existe pas.

In a wistful, funny, clever, and eccentric fictional memoir, Amelie Nothomb casts herself as hunger - in all its many guises. Recounting the formative journeys of her youth, from Tokyo to Peking to Paris to New York, The Life of Hunger is a brilliant and moving examination of the self.

Amélie torna in Giappone ma abbandona i tragicomici panni di impiegata nella multinazionale Yumimoto, vicenda narrata in Stupore e tremori, e si concentra sulle peripezie sentimentali di quel periodo. Rinri è il suo fidanzato giapponese, bello e ricco, li lega un amore bizzarro ma non privo di poesia, raccontato con il solito umorismo, affondando lo sguardo chirurgico che le è proprio nell'incandescente universo dell'amore. Ma l'emozione più grande e la relazione più forte è ancora una volta quella che lega l'autrice al paese in cui è nata, e dove ha trascorso gli anni mitici dell'infanzia

Tells the story of a reclusive and dying Nobel laureate novelist who grants access to five journalists for interviews. What they find is far from the literary luminary they imagined