Marie Majerová Poradie kníh

Leporelo o príhodách sliepočky a kohútika na dvore.

Výber z kratších próz Marie Majerovej. Nájdete tu hrdinky, ktorým túžba po láske a porozumení prináša skôr sklamanie a smútok než potešenie a radosť. Ale ani trpké osobné sklamania ich nezrážajú na kolená tak, aby sa nemohli pozerať s nádejou do lepšej budúcnosti. Lebo samy zistili, žeaj tú môžu mať v rukách.

Dielo národnej umelkyne Marie Majerovej (1882—1967) je u nás dobre známe zo slovenských prekladov, filmových a televíznych adaptácií. Námestie republiky, ktoré napísala v Paríži roku 1909, vyšlo časopisecky roku 1911 v mesačníku Květy, knižne na jar roku 1914, odvtedy v Čechách sedem ráz. V slovenčine je to prvé vydanie. Román bol dlhý čas ojedinelým dielom, ktoré sa naširoko zaoberalo problematikou spoločenského vývoja. Marie Majerová v ňom zachycuje kus vlastnej mladosti revolucionárov na začiatku nášho storočia. Hlavný hrdina Luka Veršinin prichádza do Paríža ako sídla revolúcií, na vlastnej koži spoznáva, že zem rovnosti, voľnosti a bratstva je naozaj typicky buržoáznou republikou, kde sa zásady Veľkej francúzskej revolúcie stali iba vonkajšou dekoráciou. Stretáva sa tu s anarchistami, nespokojnými s vtedajším zriadením. Luka trpko spoznáva, že ciele a formy boja anarchistov neriešia podstatu proletárskej revolúcie, sklame sa v anarchistoch aj morálne. Je to román poznania a sebauvedomenia hrdinu, podčiarkuje anomálie a rozpory buržoáznej spoločnosti, strháva masku z anarchistov i z formálnej demokracie. Na otázky, ktoré zaujímali mladú Mariu Majerovú a Luku Veršinina, dáva najlepšiu odpoveď Veľký Október a náš dnešný život.

Príbeh štrnásťročnej Blaženy, ktorej zomrie mama a zostane sama s otcom. Musí prerušiť štúdium, na jej pleciach zostáva všetká zodpovednosť za domácnosť. Až teraz si uvedomuje koľko činnosti musela mama denne vykonávať, ako rozmaznávala ju aj otca a oni to považovali za samozrejmosť