Príbeh Doktora Živaga sa začína roku 1903 a končí sa roku 1929 smrťou hlavného hrdinu na srdcovú porážku v preplnenej moskovskej električke. Dokončenie a epilóg románu dovádzajú udalosti do rokov druhej svetovej vojny. Mozaika výjavov a epizód z prvej vojny, februárovej a októbrovej revolúciu, občianskej vojny, nepokojov a hladu v krajine bohatou vonkajšou scenériou vytvára v konečnom dôsledku obrovskú panorámu života v Rusku. Jej stredobodom sú Jurij Živago a Lara, ich láska.
Psychologicko-detektívny príbeh Zločin a trest je fascinujúcou cestou do kriminálnej a mravne skazenej mysle, odhaľujúci dušu človeka, v ktorej zvádza svoj urputný boj samotná podstata zla a dobra. V románe sa chudobný petrohradský študent Rodion Raskoľnikov rozhodne zavraždiť starú úžernícku, život ktorej nemá pre nikoho cenu. Zlo pácha v mene dobra a ani po vražde neprestáva veriť svojej teórii o práve silných jedincov prekračovať morálne zákony a dopúšťať sa aj zločinov. Hoci sa mu podarí zahladiť stopy, dostáva sa do ťažkej psychickej krízy. Zoznámi sa so Soňou, dcérou úradníka Marmeladova, ktorá mu radí, aby sa k vražde priznal a prijal trest. Po vypätom vnútornom boji sa nakoniec Raskoľnikov k spáchanému zločinu priznáva a je odsúdený na nútené práce. Na Sibír ho sprevádza Soňa, ktorá svojou prostou a nesebeckou lásku pôsobí na jeho duševný prerod v nového lepšieho človeka.
"Románom Zmiznutie zavŕšil Jurij Trifonov svoje dielo aj životnú púť. Nebola ľahká - patril k tým spisovateľom, čo sa nedali podplatiť, lebo ich hlavnou životnou zásadou bolo konať v zhode s vlastným svedomím.
Dielo z autorovej pozostalosti pripravila na vydanie jeho manželka. Pripravila, lebo zostalo nedokončené, písanie prerušila smrť. Nevedno, ako by ho bol spisovateľ ukončil, ale aj v tejto podobe pôsobí ucelene. Trifonov ho pokladal za svoj denník, mal ho poruke a prispieval doň celé roky.
Vlastné detstvo a mladosť autor opisuje z pozície syna „nepriateľov ľudu", lebo za takých boli vyhlásení jeho rodičia. Takýto osud postihol tisíce sovietskych ľudí. K silným stránkam rozprávania patrí opis „technológie", ako sa vyrábali „nepriatelia ľudu", a praktík vtedajšieho režimu. Trifonov sa neuspokojil iba s konštatovaním, že obdobie kultu osobnosti bolo obdobím ťažkých deformácií politického a spoločenského života, ale hľadal odpoveď, ako k nim vôbec mohlo dôjsť. Jeho hľadanie nebolo samoúčelné, hľadal pravdu preto, aby sa podobné tragické obdobie už nikdy nezopakovalo."
Z anotácie na prebale
V románe súčasného estónskeho prozaika a dramatika Matiho Unta nevzbĺkli všetky srdcia odrazu, lebo román Jesenný ples, ktorému dal autor podtitul Scény z mestského života, rozhodne nie je rozprávka. Mati Unt má ďaleko od idealizovania, od sentimentálneho fňukania i od optimistického vyriešeniaľudských osudov. Vidí presne a reálne, aj keď je z toho niekedy smutný. Svoj smútok však veľmi dobre maskuje iróniou a paródiou, čo niekedy vzbudzuje dojem, že sa vysmieva. A možno aj áno. Možno je výsmech z hlúposti smutný. Alebo žeby boli, naopak, smútok a osamelosť smiešne?
