Ide o reflexie spisovateľa, básnika, bývalého politického väzňa Rudolfa Dobiáša. Autor v nej zachytáva pocity väzňa, ktorý sa po rokoch strávených v Jáchymovských lágroch ocitol na socialistickej slobode. Aké je to začínať odznovu - s biľagom politického väzňa? Možno spievať v klietke?
Výber z básnickej tvorby ponúka výpoveď autora, ktorý ani hĺbkach Jáchymovských baní nenechal pošliapať svoj talent. Jeho verše s hlbokým citom a talentom hovoria o láske, utrpení, slobode. Publikácia je ilustrovaná kresbami Jozefa Vydrnáka.
Generácia básnikov, ktorých básne nájdeme v tejto antológii, naplno "vychutnala" roky uplatňovania krutej stalinskej technológie moci, roky kultu osobnosti a socialistického realizmu. Básne s nesmiernou výpovednou hodnotou vznikali tajne vo väzniciach a v pracovných táboroch. Odkaz týchto básnikov, aj ich životné príbehy, tak farbisto vykreslené vo veršoch, nesmelých, ale veľmi silných, sú odkazom pre budúcnosť. Autorov týchto textov občiansky rehabilitovali. Ich básnicke dielo vypĺňa biele miesto na mape slovenskej poézie a potvrdzuje ich účasť v zápase o slobodu.
Básnická skladba Litánie k slobode, bohato ilustrovanú kresbami Jozefa Vydrnáka. Litánie k slobode boli napísané krátko po nežnej revolúcii. Sú odrazom doby, ale zároveň ju presahujú. Lyrický subjekt sa neutápa v detailoch, zaujíma ho to dôležité, zaujíma ho človek a jeho sloboda tvorí syntézu.
Príbehy politických väzňov na Slovensku, ľudí, do osudov ktorých kruto zasiahol totalitný režim. Študenti, robotníci, roľníci a živnostníci, básnici, spisovatelia, duchovní, učitelia a iní príslušníci inteligencie.
Znovuzrodenie nateraz završuje Dobiášov veľký epický cyklus príbehov o nezabúdaní a odpúšťaní. Obsahuje osem noviel a autor do nej zaradil aj príbehy ľudí, ktorých osudy priamo nepoznačila krutosť a nespravodlivosť doby, ale žili v jej ovzduší a vrchnostenský, necitlivý a netolerantný prístup k iným je jej dedičstvom, a prenáša sa aj do našej súčasnosti.
Hlavné hrdinky Jojka a Mojka sú dvojičky. Ale nie jednovaječné, a tak sa vôbec na seba neponášajú. Ale predsa sú si vo voľačom podobné. Neprekážajú im čierne dažďové mračná, ktoré súka Komínová striga zo sadzí a vodných kvapiek a nedajú si strigou pokaziť víkend. Ba svojím optimizmom pomôžu nájsť dobrú náladu aj mnohým iným, pričom na svojej prechádzke daždivým mestom zažijú úžasné príhody. Trochu tajomný baranček Albert je zároveň ich kamarátom, talizmanom i dobrodejom. Pôvabný úsmevný text pre najmenších čitateľov spre-vádzajú rovnako pôvabné ilustrácie Martiny Matlovičovej. Ilustroval Jan Schmid, český výtvarník a divadelník, šéf Studia Y.
Básnická zbierka prozaika narodeného roku 1934.
"Ídea tejto knihy vznikala na prelome rokov 1953-54. Iba ídea, presnejšie - názov knihy, ktorú som sa v tých mesiacoch rozhodol napísať. Bolo to rozhodnutie takpovediac nezodpovedné, prinajmenšom nekompetentné, lebo dovtedy som nenapísal nič, čo by stálo za pozornosť, ak do toho nezarátam zopár ľúbostných básničiek. ... Krátke dni a dlhé noci najdlhšej zimy svojho života som trávil na samotke v sídle ŠtB na ulici Februárového víťazstva v Bratislave. Mal som teda dostatok času na rozmyšľanie o svojej budúcnosti, a keďže jej výhľady boli neradostné, utešoval som sa predstavami, ako raz budem pokračovat vo svojich literárnych pokusoch. Keďže politický väzeň v tých časoch nesmel vlastniť papier ani ceruzku, musel som sa uspokojiť s tým, že som vymyslel aspoň názov mojej budúcej knihy - Zvony a hroby. Je dosť možné, že ma k tomu inšpiroval hlahol zvonov, ktorému sa občas podarilo preniknúť do mojej samoty a porozprávať sa so mnou. A možno aj fakt, že sám som bol zaživa pochovaný v hrobe, v ktorom sa po nociach ozývali stony a výkriky mučených a možno aj pomätených vyšetrovancov. ..."
