Zuzana Kulašiková Poradie kníh

Moderná politológia sa od svojho počiatku začiatkom dvadsiateho storočia vyprofilovala ako samostatná disciplína v rámci sociálnych vied. V období jej najbúrlivejšieho rozmachu, ku ktorému došlo po druhej svetovej vojne, sa rozvinul široký proces špecializácie a diferenciácie. Politológia obsahuje určité trvalé jadro, ktoré popri iných čiastkových disciplínach (napr. medzinárodná politika, porovnávacia systémová analýza a iné) zahŕňa aj politickú teóriu (najčastejšie označovanú ako „politická teória“ alebo „dejiny politického myslenia“). Druhý diel „súčasných politických teórií“ ponúka pohľad, popri normatívnych, aj na niektoré analyticko-politické modely ako teoretické konštrukty, ktoré sa politickú realitu pokúšajú vysvetliť a pochopiť.

Cieľom monografie je upriamiť väčšiu pozornosť na človeka ako rovnoprávny objekt skúmania popri takých závažných témach, ako je umenie viesť štát, a poznatkoch o inštitucionálnych podobách, procesoch, obsahoch a normatívnych základoch politiky.

Dva diely Súčasných politických teórií majú za cieľ oboznámiť čitateľa so šírkou, „životnosťou“ a spôsobmi realizácie bádania v politických vedách. Objasňuje všeobecné spôsoby teoretizovania v rôznych politologických prístupoch a metódy, ktoré politológovia pri skúmaní svojho predmetu používajú. Kniha samozrejme nepodáva vyčerpávajúci obraz celého spektra teoreticko-metodologických problémov v súčasnej politológii, ani dostatočne hlbokú analýzu skúmaných problémov. Jednotlivé kapitoly naznačujú skôr kontúry intelektuálneho „zosieťovania“, z ktorého sa spoločne vykryštalizovali vývojové línie a tradície politických teórií v 20. storočí. Autori pri výbere konkrétnych tematických celkov predovšetkým prihliadali na didaktické účely dané študijnými programami politológie, ktoré si vyžadujú chápania politických javov z rôznych teoretických a metodologických aspektov ako aj spoločenských kontextov.

Publikácia venovaná problematike rodovej politiky, teda problematike, ktorá v našich podmienkach nie je systematicky rozpracovaná. Autorka rozoberá teoretické východiská, na ktorých je politika rodovej rovnosti postavená, a z ktorých čerpá svoje východiská, a to z oblasti teórie verejnej politiky, ako aj z oblasti feministickej politickej filozofie.