Ivan Bohuš Poradie kníh

Lexikón približuje na 128 stranách osudy 262 osobností, podľa ktorých boli pomenované štíty, sedlá, doliny, plesá a ďalšie geografické objekty Vysokých a Belianskych Tatier. Nechýbajú v ňom ani tí, ktorých mená nesú chaty, cesty, pamätné miesta… Mená pytliakov, legendárnych horských vodcov, horolezcov, vedcov, šľachticov či politikov si našli dočasné alebo trvalé miesto v tatranskom názvosloví. Niektoré z takýchto názvov už upadli do zabudnutia, iné sú aktuálne dodnes. Proces tvorby názvoslovia nie je uzavretý. Niekoľko názvov tatranských toponým podľa osobností vzniklo, resp. boli prednesené návrhy na ich vznik len nedávno – v tomto miléniu. Lexikón, aj keď si nenárokuje na úplnosť, podáva obraz o životoch a osudoch ľudí, ktorých mená sa na základe rôznych zásluh stali predlohami pre vytvorenie zemepisných názvov Východných Tatier. V mnohých prípadoch to boli ľudia úzko spätí s horami a sú medzi nimi aj takí, ktorí v nich síce nezanechali hlbšie stopy, ale vynikali v rôznych oblastiach kultúrnospoločenského života.

Niektoré dopravné prostriedky kedysi vyvolávali strach a predsudky. Kým sa stali bežnou súčasťou každodenného života, prekonali množstvo zmien. Zmenil sa aj pohľad ľudí na ne. Priniesli pokrok a na druhej strane problémy. História dopravy je veľmi zaujímavá. Najmä v horách, kde sú nutné aj neobvyklé riešenia.

Kniha Najkrajšie cyklotrasy (Tatry a okolie) z edície Po Slovensku, mapuje slovenské regióny tak, ako ich možno vidieť zo sedla bicykla. Jej cieľom je predstaviť Tatry z hľadiska najkrajších cyklistických trás, ktoré sa dajú absolvovať vo forme okruhov.

Vysoké Tatry vďaka členitému terénu na malej ploche ponúkajú množstvo atraktívnych výstupových možnosí. Na svoje si prídu horolezci, vyhľadávajúci čo najobtiažnejšie trasy, ako aj vysokohorskí turisti, ktorým ide predovšetkým o spoznávanie krajiny, a ktorí radi vyhľadávajú miesta s veľkolepými výhľadmi. Tekéto možnosti ponúkajú desiatky tatranských štítov. Zámerom autora bolo poskytnúť informatívny prehľad o histórii a geografickej polohe tatranských štítov a sediel, na ktoré vedú značkované turistické chodníky. Slovenský a anglický text.

Publikácia podáva stručný obraz o dejinách a miestopise tatranských dolín v slovenskej časti Vysokých Tatier. Hlavným zámerom autora bolo vzbudiť záujem čitateľa o ďalšie spoznávanie vysokotatranských dolín zo značených turistických chodníkov.

Dr. Edmund Téry (1856 – 1917) sa vypracoval z lekára baníckej chudoby v Banskej Štiavnici až na ministerského radcu pre zdravotníctvo v Budapešti. Autor publikácie sa zameral na Téryho ako na turistu, horolezca a mimoriadne aktívneho funkcionára turistických spolkov (Uhorského karpatského a Maďarského turistického spolku). Edmund Téry sa zapísal do dejín „dobývania“ tatranských štítov najmä prvovýstupmi na Prostredný hrot a na Pyšný štít. Jeho zásluhou nevznikla len Téryho chata, postavená pod týmito končiarmi, ale aj dve chaty v Pilišských vrchoch. V Štiavnických vrchoch členovia Sitnianskeho oddielu Uhorského karpatského, neskôr Maďarského turistického spolku pod Téryho vedením vyznačkovali okolo 100 km turistických trás. Téry sa zaslúžil o obnovu filagórie – dnešnej vyhliadkovej veže na Sitne. Menej známa je jeho iniciatíva o vybudovanie meteorologického observatória na niektorom z tatranských štítov. Knižka tematicky nadväzuje na publikácie Štefan Zamkovský a Vysoké Tatry (2011) a J. G. Rainer a Vysoké Tatry (2012), ktoré tiež vyšli vo Vydavateľstve I&B. Publikácia je bohato ilustrovaná.

Z obsahu: - Curriculum vitae - Nájomca (Starého) Smokovca - Svedectvá pamätnej knihy - Rainer v tvorbe ľudového veršotepca - Utajovaná kráľostká návšteva - Milovník prírody a propagátor turistiky - Rainerova chata - Čo nasledovalo - Pocta Rainerovi - Pramene a literatúra Obrazový materiál.

Štefan Zamkovský prišiel do Tatier roku 1926 ako devätnásťročný mladík, prakticky s prázdnymi rukami. Začínal ako nosič na Zbojníckej a na Téryho chate. Neskôr sa vypracoval na chatára a v rokoch 1942-43 postavil vlastnú turistickú chatu v ústí Malej Studenej doliny. Počas SNP v nej ukrýval ľudí prenasledovaných gestapom. V medzivojnovom období Zamkovský patril medzi najlepších slovenských horolezcov. Svoje skúsenosti využil aj ako záchranár a horský vodca. Po druhej svetovej vojne sa stal „triednym nepriateľom“, chatu mu znárodnili a v roku 1952 musel s rodinou opustiť územie Vysokých Tatier. Usadil sa pri Počúvadlianskom jazere neďaleko Banskej Štiavnice, kde roku 1961 predčasne umiera.

Osudy tatranských osád od najstarších čias, cez rok 1793, keď vznikla pod Slavkovským štítom jednoduchá zrubová chatka, až po súčasnosť.

Publikácia podáva obraz o dôvodoch vzniku, výstavbe a osudoch tatranských chát. V úvodných kapitolách autor opisuje spôsoby núdzového nocľahu prvých návštevníkov Tatier a venuje sa loveckým chatám, ktoré sa neskôr stali základom niektorých z tatranských osád. Hlavnú časť publikácie venuje vysokohorským chatám, vrátane tých, ktoré z rôznych dôvodov zanikli. V záverečných kapitolách nezabúda ani na nerealizované projekty a na "schroniska", vybudované v poľskej časti Vysokých Tatier. V knihe je opísaných približne 60 objektov.