Arthur C. Clarke Knihy

Na Mesiaci je objavený záhadný objekt. Dôsledky nálezu sú natoľko významné, že je kvôli nemu vôbec prvýkrát vyslaná ľudská posádka hlboko do Slnečnej sústavy. Ale ako výprava dosahuje cieľ, vyskytnú sa problémy, rastúce do desivých rozmerov ... Slávny román napísaný v čase, keď pristátie na Mesiaci bolo ešte iba snom, pretvorený do jedného z najvýznamnejších filmov všetkých čias, strhujúci a prorocký. Vesmírna odysea je príbehom o pretrvávajúcej otázke miesta človeka vo vesmíre.

2001: Vesmírna odysea je fascinujúci príbeh ľudstva od jeho predvekých počiatkov až po cestu k prstencom Saturna. Objav záhadného objektu na Mesiaci priniesol odpoveď na večnú otázku, či sme vo vesmíre sami. Posádka kozmickej lode Discovery sa preto vydáva na priekopnícku výpravu do hlbín slnečnej sústavy pod starostlivým dohľadom najmodernejšieho superpočítača HAL 9000, predobrazu modernej éry umelej inteligencie. Román prináša množstvo ohromujúcich aj desivých pohľadov na ľudskú evolúciu, vedomie, inteligenciu a naše miesto medzi hviezdami. Arthur C. Clarke svoje prorocké dielo napísal v čase, keď bolo pristátie na Mesiaci ešte iba snom, a predpovedal existenciu vesmírnych staníc na orbite Zeme, prepojenie sveta prostredníctvom internetu či diskusiu o etickom rozmere AI. Kniha a rovnomenný film Stanleyho Kubricka dnes patria ku kultovým dielam, ktoré už celé desaťročia definujú žáner science-fiction.

V roku 2131 sa z hĺbky vesmíru vynorí neznáme teleso. Rýchlo sa stane stredobodom záujmu vedcov a dostane meno Ráma. Valec mimoriadnych rozmerov rotuje, má úplne hladký povrch a podľa slabého gravitačného poľa je zrejme dutý. Ráma nemôže byť prirodzeného pôvodu, a preto k nemu vyšlú prieskumnú raketu Endeavour. Kapitán Norton a jeho posádka objavia vo vnútri bizarný a fascinujúci svet, ktorý sa nepodobá ničomu, čo ľudstvo dovtedy poznalo...Arthur C. Clarke získal za knihu Stretnutie s Rámom najprestížnejšie literárne ocenenia za sci-fi vrátane cien Hugo a Nebula. Román patrí medzi najslávnejšie príbehy v žánri vedeckej fantastiky a je prvou časťou štvordielnej série.

V 23. storočí majú pozemšťania za sebou už dve stretnutia s obrovskými, záhadnými vesmírnymi loďami – nespochybniteľnými dôkazmi mimozemskej civilizácie s technológiou, ktorá ďaleko prevyšuje tú našu. Na palube Rámu II, ktorý sa vydal na púť mimo našu slnečnú sústavu, sa nachádzajú traja kozmonauti, ktorí budú musieť využiť všetky svoje fyzické i duševné sily na to, aby prežili. Nicole, Richard a Michael sa až po dvanástich rokoch cesty dozvedia, kam smerujú. Musia čeliť najväčšej životnej výzve: stretu s neviditeľnými architektmi ich galaktického domova. Za úlohu dostanú nadviazať kontakt so Zemou a získať dvetisíc ľudí, ktorí by sa mali stať osadníkmi v umelo vytvorenom vesmírnom ekosystéme. Nové spoločenstvo bude konfrontované so všetkými výzvami, s ktorými ľudstvo na našej planéte zápasí aj dnes – nedostatok zdrojov pre všetkých, ochrana životného prostredia, koncept spravodlivosti, rasizmus a xenofóbia, starostlivosť o chorých a mnohé iné. Veľkolepý román Rámova záhrada, tretia časť štvordielnej série, spája žáner sci-fi s prvkami filozofie a nastoľuje mnohé etické otázky, ktoré zostávajú aj naďalej aktuálnymi.

V roku 2200, sedemdesiat rokov po prvom stretnutí s Rámom, do našej slnečnej sústavy opäť vstupuje vesmírna loď, ktorú vytvorila mimozemská civilizácia. Tentoraz sú ľudia na Zemi pripravení a k objektu vysielajú tím zostavený z odborníkov. Po prvej návšteve Rámu totiž zostali mnohé otázkynezodpovedané. Ľudská posádka však nemôže tušiť, čo ju čaká vnútri záhadného plavidla, rovnako ako nevie zabrániť konfliktom, ktoré vypuknú medzi dvanástimi vedcami a astronautmi... „Arthur C. Clarke je jedným zo skutočných géniov našich čias.“ Ray Bradbury, americký sci-fi a fantasy autor „Star Trek som vymyslel vďaka Arthurovi, umožnil vznik nielen televízneho seriálu a filmov, ale aj všetkého, čo som sa vďaka tomu naučil.“ Gene Roddenberry, televízny scenárista a producent „Sir Arthur Clarke je Jules Verne vesmíru.“ Jean-Michel Cousteau, francúzsky vedec a environmentalista

Kniha Sněhy Olympu s podtitulem Zahrada na Marsu popisuje a ukazuje pomocí počítačového programu, jak by se proměňoval povrch planety Mars, kdyby byla postupně vytvářena příhodná atmosféra a uměle zvyšována teplota. Díky fotografiím povrchu Marsu je v knize nastíněno, jak by se měnil ráz krajiny celé planety. Výsledkem je poutavě naučné dílo, které velmi zajímavým způsobem ilustruje hypoteticky možný přerod Marsu v živou a obyvatelnou planetu.... celý text

Sbírka Devět miliard božích jmen přináší výběr nejlepších Clarkových povídek. Mezi čtyřiadvaceti příběhy čtenář nalezne nejen Hlídku, ale také všechny ostatní slavné povídky: Hvězdu, Setkání s Medúzou či titulních Devět miliard božích jmen. Knížka je doslova nabitá povídkami oceněnými Hugy či Nebulami.

Na samém prahu jednadvacátého století vzlétá ze Země raketa a vydává se na dalekou pouť k Saturnu s velkolepým posláním. Ani jeden z obou pilotů však o pravém cíli cesty neví. To převratné tajemství střeží prozatím tři vědci, uspaní v hibernickém spánku, a šestý člen posádky – HAL 9000, nejdokonalejší počítač třetí generace a svým způsobem nejodpovědnější člen expedice. Cesta čarokrásným vesmírem se ale náhle změní v napínavé drama… O více než sto let později řeší inženýr Morgan palčivý technický problém: jak se při stále vzrůstajícím kosmickém provozu zbavit nákladné a ovzduší zamořující raketové dopravy. Teprve vyspělá technologie dovolí realizovat pradávný nápad sovětského vědce z 60. let dvacátého století: kosmický výtah, onen vysněný „žebřík do nebe“. Realizace projektu staví ale před konstruktéra problémy nejen technického rázu. přeložené originály: 1968 (2001: A Space Odyssey) 1979 (The Fountains of Paradise)

Arthur C. Clarke je bezesporu nejznámějším a nejčtenějším autorem SF na světě. Jeho spisovatelská kariéra, trvající už více než šedesát let, prakticky nemá obdoby. Sbírka Směr času představuje asi čtvrtinu celé jeho povídkové tvorby, tedy více méně tu část, která u nás dosud nebyla knižně publikována. Nejstarší z nich, „Cestujte po drátě!" vyšla poprvé v roce 1937, poslední, „Žádná škoda sousedů", v roce 1999.