Marie-Claire Pasquier Knihy

Bucky Cantor, dvadsaťtriročný židovský chlapec z Newarku, vyštudoval univerzitu a stal sa učiteľom telocviku. Píše sa rok 1944, Buckyho nevzali do armády, lebo je silne krátkozraký, a tak si cez prázdniny privyrába ako vedúci a športový organizátor detského ihriska. Pokojnú atmosféru dní naruší ochorenie jedného z detí a čoskoro sa ukáže, že mesto je postihnuté epidémiou detskej obrny, pomerne často so smrteľnými dôsledkami. Bucky situáciu ťažko znáša, lebo sa s deťmi medzičasom zžil, a okrem toho mnohé z nich pozná zo svojho jednoročného pôsobenia na škole. Nevie pochopiť ľudskú bezmocnosť zoči-voči zákernej chorobe, a búri sa aj proti Bohu, ktorý čosi podobné dopúšťa.

Po Rozhorčení, ktoré bolo príbehom mladosti, vlastne ešte len dospievania, vracia sa Roth k problematike, ktorou sa zapodieval v románe Everyman/Ktokoľvek - k starnutiu, strate telesných, ale najmä duševných schopností a vedomiu blížiacej sa smrti. Tentoraz je hrdinom človek-individualita, neopakovateľný a s nikým iným nestotožniteľný, celebrita, slávny divadelný a filmový herec Simon Axler, ktorý sa vo veku šesťdesiatich piatich rokov stane obeťou psychickej krízy - odrazu nie je schopný hrať, stráca uveriteľnosť, dôveryhodnosť, a uvedomuje si to nielen sám, ale nanešťastie vidia to aj kritici. Prichádza depresia, a to až taká hlboká, že sa rozhodne na mesiac uchýliť do psychiatrického ústavu a po jeho absolvovaní sa utiahne na vidiek. Medzičasom ho opustí manželka, ktorá odíde do Kalifornie dozerať na svojho syna-narkomana. Ten však zomrie na predávkovanie drogami a manželka pred návratom uprednostní rozvod. Hrdina ostáva sám, apatický a nespoločenský.

Et au milieu coule une rivière est plus qu’un roman autobiographique, c’est un récit imprégné d’une lumineuse nostalgie, un livre qui défend une philosophie inspirante. Norman Maclean y raconte son enfance dans les Rocheuses, au sein de paysages magnifiques dont chaque relief influence en profondeur ceux qui y vivent. Comme dans les romans de Pete Fromm, la pêche n’est pas qu’un simple loisir, c’est un art de vivre, une discipline, une chanson de geste qui apprend tout et qui poursuivra Norman dans toutes les étapes importantes de son existence. Préface de Robert Redford, metteur en scène du célèbre film inspiré du récit de Maclean.