Michelle Griep
Počujem hlasy. Hlasné. Nepretržité. A veľmi skutočné. To mi dáva v podstate dve možnosti: zhltnúť obrovské množstvo Prozacu alebo písať beletriu. Zvolil som si druhú možnosť. Oveľa lacnejšie. Píšem odvtedy, čo som objavil prázdne steny a pastelky. Snažím sa oslavovať Boha vo všetkom, čo píšem... okrem tej graffiti fázy, ktorú som mal ako tínedžer. Prepáčte. Povedal som to nahlas?
