Slabinou mnohých politických memoárov je, že ich autori píšu, až keď je už po všetkom. Fedor Gál svoje spomeinky, osobné svedectvo a analýzu posledných mesiacov roku 1989 a prvých mesiacov 1990 písal hneď začerstva - od septembra do decembra 1990. Gálov text dopĺňajú portréty protagonistov novembra vyfotografované Karolom Kállayom - Kusý, Guldan Snopko, Kňažko, Flamík, Dubček, Popovič, Kučerák, Cipár, Mikloško ...
Kniha rozhovorov a úvah troch autorov: sociológa, filozofa a psychologičky o témach, ktoré sa nás v súčasnosti mimoriadne dotýkajú.V jednotlivých kapitolách diskutujú o vzťahu života a smrti, schopnosti a ochoty ľudí obetovať život, o postojoch k smrti a rituáloch s ňou spätých. Rozoberajú pojem a problém slobody, domova, úlohy umenia v živote, práva na eutanáziu a potrat, tému násilia, hrdinstva, životných cyklov, sociálnej smrti, zmyslu života... z pohľadu rôznych vedných disciplín, spiritualít a kultúr. Publikácia zaujme aj kombináciou generačných a genderových rozdielov, profesií a životnej skúsenosti. Dizajn a zalomenie Milan Nedvěd. Vychádza v edícii LIMES.
Dvadsaťpäť je počet rokov, ktoré uplynuli od revolúcie. Dvadsaťpäť 2014-1989 je názov novej knihy trojice autorov - Fedora Gála, Petra Zajaca a Mira Švolíka. Kniha vychádza vo vydavateľstve Artforum a je akousi dvojičkou k spoločnej knihe Petra Zajaca a Fedora Gála 1+1, ktorá vyšla vo vydavateľstve Petrus v roku 2004. Nadväzuje na stĺpčeky, ktoré písali obaja posledné roky pre magazín .týždeň. Rozhodli sa texty sústrediť na oblúk rokov 1989 – 2014 a nastaviť im akési viaclomné zrkadlo. Peter Zajac o vzniku knihy hovorí: „Chceli sme nasvietiť rok 1989 rokom 2014 a rok 2014 rokom 1989 a spätne reflektovať zmeny, ku ktorým u nás došlo za posledných dvadsaťpäť rokov. Zároveň sme sa na ne chceli pozrieť z dvoch odlišných uhlov pohľadu. Vedome sme sa rozhodli pre skratku, nechceli sme dobu popisovať, ale hľadať jej metaforu, ktorej František Mikloško hovorí znamenie doby.“ Texty spolu s intímnymi dobovými fotoesejami Mira Švolíka vytvárajú súčinnosť všetkých troch uhlov pohľadov a perspektív na dvadsaťpäť rokov, ktoré od revolúcie uplynuli.
Príležitostná publikácia vydaná pri 30. výročí Novembra 89. Knižka je kompiláciou prepisu pôvodného rukopisu diela "Z prvej ruky" po prvý raz vydaného v r. 1992, ktorý jeho autor, zakladajúci člen VPN Fedor Gál, doplnil čerstvými postrehmi a komentármi. S odstupom 30 rokov sa totiž niektoré udalosti ukázali ako nevýznamné, na iné sa zabudlo neprávom, niektoré, v tom čase excentrické, zovšedneli. Menšiu časť rozsahu publikácie tvorí autorský text Jana Urbana, ktorý udalosti prevratného novembra spoluvytváral v Prahe, v kruhu aktérov Občianskeho fóra. Popisuje tiež svoj nesúhlas s následným politickým smerovaním a následný odchod do cudziny, kde dlho pôsobil pri rôznych významných spoločenských udalostiach a humanitárnych misiách.
Zamyšlení nad budoucností a určení možného vývoje společnosti je úkolem moderních metod prognostiky.
Fedor Gál a Peter Zajac a ich slovný a myšlienkový ping-pong na témy nadhodené veľkými či malými udalosťami roku 2014. Výber stĺpčekov z časopisu .týždeň zhŕňa predošlý rok a zároveň ho stavia do svetla otázok a zamyslení, ktoré aj nás provokujú nielen k rekapitulácii predošlého roka.
Kniha glos a aforizmov Fedora Gála s fotografickými kolážami Mira Švolíka, ktoré dokopy dávajú akési posolstvo na konci života. "Dal som dokopy text. Jeho gruntom sú aforizmy, ktoré som písal od leta do konca 2017. Na ne som nalepil zopár glos, ktoré mi pripadajú ako osobné posolstvo vo finále života. Centrálna idea je zrejme čosi ako "časť a celok". Miro Švolík k tomu práve dáva dohromady päť fotografických koláží. Prvá sa volá "365" a posledná "Jedno". Bude to asi postupne fokusovaná mozaika fotiek, ktoré vznikali pri natáčaní filmu Krátka dlhá cesta. Mám v hlave aj grafika (Milan Nedvěd) - mladý chalan, ktorý sa podpisuje pod knihy, ktoré permanetne vyhrávajú ceny za výzor. Momentálne pracuje na Štrejtovej monografii. Zdá sa mi, že by to mohla byť útla knižočka." A tak vznikla táto kniha.
Fedor Gál má za sebou silný príbeh – narodil sa v koncentračnom tábore a vyrastal bez otca, ktorého tesne pred koncom vojny zastrelili na pochode smrti. Od robotníka v chemickej fabrike sa prepracoval až na pozíciu vedca. V novembri 1989 sa stal popredným revolucionárom a neskôr aj šéfom Verejnosti proti násiliu, pred násilím verejnosti sa však potom odsťahoval do Prahy, kde žije dodnes. V Česku podnikal, bol pri zakladaní televízie Nova, vďaka čomu sa stal milionárom, postupne však o peniaze prišiel. Nikdy pritom neprestal písať, viesť dialóg a vyjadrovať sa k aktuálnym témam, pridal k tomu aj angažovanie sa v prospech spravodlivosti a nakrúcanie dokumentárnych filmov na citlivé témy. Kniha rozhovorov, ktorú pripravil reportér Denníka N a niekoľkonásobný víťaz Novinárskej ceny Karol Sudor, je podľa Fedora Gála jeho testamentom. Na takmer tristo stranách podrobne reflektuje celý svoj život, nevyhýba sa ani boľavým miestam, vlastným zlyhaniam a témam dneška.
V knihe sa stretlo osemnásť rôznorodých ľudí, ktorí napísali šestnásť príbehov a dve obrazové rekapitulácie posledných troch desaťročí, zachytávajúc osobné životné udalosti a analytické pohľady na spoločenské a politické zmeny. Tieto texty spojila osobnosť Fedora Gála, ktorý sa dlhodobo zaoberá témou dialógu ako metódy riešenia spoločenských problémov. Gál vyjadruje presvedčenie, že žijeme v rozdelenej spoločnosti a že je našou vinou, že sa nedokážeme posunúť za hranice svojich bublín. V kontexte blížiaceho sa 30. výročia od novembra '89 vyzýva na reflexiu vlastných pokusov a omylov, aby sa vytvorilo niečo dôstojné pre nastupujúcu generáciu, namiesto roztrhnutej mozaiky, ktorú prinesú médiá. Autori textov, patriaci do rôznych generácií a profesií, sa zhodujú na dôležitosti odkazu Novembra a jeho krehkej interpretácii pre nové generácie. Kriticky sa zamýšľajú nad minulosťou a súčasnosťou a hľadajú východiská pre budúcnosť. Autori zahŕňajú mená ako Juraj Flamík, Pavol Frič, Fedor Gál a ďalší, ktorí prispievajú k tejto kolektívnej pamäti.
