Fedor Gál Knihy

Príbeh revolúcie, pre ktorú sa vžilo označenie „nežná“, z pohľadu jedného z jej hlavných aktérov. Fedor Gál písal túto knihu od septembra do decembra 1990, v čase, keď bol predsedom Slovenskej rady hnutia Verejnosť proti násiliu, vrcholného politického orgánu hnutia, ktoré vyhralo prvé slobodné voľby na Slovensku po štyridsiatich dvoch rokoch totality. Na písanie si vyhradil čas popri „robení politiky“. Tak vznikla kniha zachytávajúca premeny spoločnosti očami človeka, ktorý „bol pri tom“, a to nielen ako občan, ale aj ako zástupca iniciátora týchto zmien – hnutia VPN. Dočítame sa v nej o okolnostiach odstránenia monopolu moci komunistickej strany, o humanizácii nápravnovýchovných zariadení, o personálnych zmenách v podnikoch, ale aj o národnom a národnostnom probléme a probléme lustrácií. V samostatnej kapitole autor podáva akúsi typológiu osobností revolúcie na Slovensku. 26 dokumentárnych videí mapuje vývoj Slovenska od novembra 1989 do prvých slobodných volieb v júni 1990.

"Toto je kniha troch autorov z troch generácií. Všetci traja v sebe nosíme sen o životaschopnej demokracii, kde sa problémy riešia civilizovaným dialógom sebavedomých občanov, a nie eskaláciu negatívnych emócií. Spája nás lojalita k demokracii a úzkosť, ktorá na nás ako slobodymilovných demokratov doľahla v turbulentných časoch nástupu populistických vodcov k moci. Vidíme, ako sa sype jeden demokratický pilier za druhým, a preto nechceme čakať. Chceme rebelovať! Chceme rebelovať a zároveň ukázať, ako je možné existenčný boj o demokraciu vyhrať. Kniha nepredkladá čitateľovi návod na jeden presný úder na solar plexus populistov a únoscov štátu. je to skor menu vysvetlení, návrhov a výziev, na ktoré každý čitateľ može reagovať podľa vlastného uváženia a naturelu."

Kniha rozhovorov a úvah troch autorov: sociológa, filozofa a psychologičky o témach, ktoré sa nás v súčasnosti mimoriadne dotýkajú.V jednotlivých kapitolách diskutujú o vzťahu života a smrti, schopnosti a ochoty ľudí obetovať život, o postojoch k smrti a rituáloch s ňou spätých. Rozoberajú pojem a problém slobody, domova, úlohy umenia v živote, práva na eutanáziu a potrat, tému násilia, hrdinstva, životných cyklov, sociálnej smrti, zmyslu života... z pohľadu rôznych vedných disciplín, spiritualít a kultúr. Publikácia zaujme aj kombináciou generačných a genderových rozdielov, profesií a životnej skúsenosti. Dizajn a zalomenie Milan Nedvěd. Vychádza v edícii LIMES.

Dvadsaťpäť je počet rokov, ktoré uplynuli od revolúcie. Dvadsaťpäť 2014-1989 je názov novej knihy trojice autorov - Fedora Gála, Petra Zajaca a Mira Švolíka. Kniha vychádza vo vydavateľstve Artforum a je akousi dvojičkou k spoločnej knihe Petra Zajaca a Fedora Gála 1+1, ktorá vyšla vo vydavateľstve Petrus v roku 2004. Nadväzuje na stĺpčeky, ktoré písali obaja posledné roky pre magazín .týždeň. Rozhodli sa texty sústrediť na oblúk rokov 1989 – 2014 a nastaviť im akési viaclomné zrkadlo. Peter Zajac o vzniku knihy hovorí: „Chceli sme nasvietiť rok 1989 rokom 2014 a rok 2014 rokom 1989 a spätne reflektovať zmeny, ku ktorým u nás došlo za posledných dvadsaťpäť rokov. Zároveň sme sa na ne chceli pozrieť z dvoch odlišných uhlov pohľadu. Vedome sme sa rozhodli pre skratku, nechceli sme dobu popisovať, ale hľadať jej metaforu, ktorej František Mikloško hovorí znamenie doby.“ Texty spolu s intímnymi dobovými fotoesejami Mira Švolíka vytvárajú súčinnosť všetkých troch uhlov pohľadov a perspektív na dvadsaťpäť rokov, ktoré od revolúcie uplynuli.

Príležitostná publikácia vydaná pri 30. výročí Novembra 89. Knižka je kompiláciou prepisu pôvodného rukopisu diela "Z prvej ruky" po prvý raz vydaného v r. 1992, ktorý jeho autor, zakladajúci člen VPN Fedor Gál, doplnil čerstvými postrehmi a komentármi. S odstupom 30 rokov sa totiž niektoré udalosti ukázali ako nevýznamné, na iné sa zabudlo neprávom, niektoré, v tom čase excentrické, zovšedneli. Menšiu časť rozsahu publikácie tvorí autorský text Jana Urbana, ktorý udalosti prevratného novembra spoluvytváral v Prahe, v kruhu aktérov Občianskeho fóra. Popisuje tiež svoj nesúhlas s následným politickým smerovaním a následný odchod do cudziny, kde dlho pôsobil pri rôznych významných spoločenských udalostiach a humanitárnych misiách.

Zamyšlení nad budoucností a určení možného vývoje společnosti je úkolem moderních metod prognostiky.

Fedor Gál a Peter Zajac a ich slovný a myšlienkový ping-pong na témy nadhodené veľkými či malými udalosťami roku 2014. Výber stĺpčekov z časopisu .týždeň zhŕňa predošlý rok a zároveň ho stavia do svetla otázok a zamyslení, ktoré aj nás provokujú nielen k rekapitulácii predošlého roka.

Fedor Gál má za sebou silný príbeh – narodil sa v koncentračnom tábore a vyrastal bez otca, ktorého tesne pred koncom vojny zastrelili na pochode smrti. Od robotníka v chemickej fabrike sa prepracoval až na pozíciu vedca. V novembri 1989 sa stal popredným revolucionárom a neskôr aj šéfom Verejnosti proti násiliu, pred násilím verejnosti sa však potom odsťahoval do Prahy, kde žije dodnes. V Česku podnikal, bol pri zakladaní televízie Nova, vďaka čomu sa stal milionárom, postupne však o peniaze prišiel. Nikdy pritom neprestal písať, viesť dialóg a vyjadrovať sa k aktuálnym témam, pridal k tomu aj angažovanie sa v prospech spravodlivosti a nakrúcanie dokumentárnych filmov na citlivé témy. Kniha rozhovorov, ktorú pripravil reportér Denníka N a niekoľkonásobný víťaz Novinárskej ceny Karol Sudor, je podľa Fedora Gála jeho testamentom. Na takmer tristo stranách podrobne reflektuje celý svoj život, nevyhýba sa ani boľavým miestam, vlastným zlyhaniam a témam dneška.

V knihe sa stretlo osemnásť rôznorodých ľudí, ktorí napísali šestnásť príbehov a dve obrazové rekapitulácie posledných troch desaťročí, zachytávajúc osobné životné udalosti a analytické pohľady na spoločenské a politické zmeny. Tieto texty spojila osobnosť Fedora Gála, ktorý sa dlhodobo zaoberá témou dialógu ako metódy riešenia spoločenských problémov. Gál vyjadruje presvedčenie, že žijeme v rozdelenej spoločnosti a že je našou vinou, že sa nedokážeme posunúť za hranice svojich bublín. V kontexte blížiaceho sa 30. výročia od novembra '89 vyzýva na reflexiu vlastných pokusov a omylov, aby sa vytvorilo niečo dôstojné pre nastupujúcu generáciu, namiesto roztrhnutej mozaiky, ktorú prinesú médiá. Autori textov, patriaci do rôznych generácií a profesií, sa zhodujú na dôležitosti odkazu Novembra a jeho krehkej interpretácii pre nové generácie. Kriticky sa zamýšľajú nad minulosťou a súčasnosťou a hľadajú východiská pre budúcnosť. Autori zahŕňajú mená ako Juraj Flamík, Pavol Frič, Fedor Gál a ďalší, ktorí prispievajú k tejto kolektívnej pamäti.