Kto si s dojatím nespomína na pekné, príjemné a láskyplné chvíle zo svojho detstva, keď si rodičia sadli, aby nám porozprávali nejakú rozprávku? Bol to pekný čas, keď sa rodina nedokázala uložiť na odpočinok bez tejto spoločne strávenej chvíle, ktorá zmierňovala nočné odlúčenie detí od rodičov! Ján Bosco, ktorý prišiel o otca ako dvojročný chlapček, často rozprával o svojom detstve, že jeho mama Margita za letných večerov ukazovala svojim deťom hviezdy a rozprávala im o dobrom Bohu. Keď sa don Bosco stal kňazom, rozhodol sa byť otcom mnohých chlapcov, ktorí nemali otca. Každý večer zhromaždil svojich chlapcov a prv než sa uložili na spánok, poprial im dobrú noc, čiže „porozprával“ o uplynulom dni, vyzdvihol niektoré príhody, dal zopár rád. Očareným chlapcom nádherným spôsobom predstavoval svet dobra, ktorý mali šíriť s odhodlaním nedať sa oklamať pokušeniami každodenného života.
