Miloslav Okál Poradie kníh

Beletrizované prerozprávanie starovekého eposu. Prerozprával Rudolf Sloboda, prebásnil Miloslav Okál.

Miloslav Okál bol popredný klasický filológ, v ktorého osobe sa spájala odbornosť i dlhoročná práca a s ňou spojené poznatky a skúsenosti. A okrem toho ozajstná snaha a nemalé úsilie zaplniť biele miesta v slovenskej kultúre, pokiaľ ide o sprístupňovanie a poznávanie hodnôt antiky. Toto všetko je vidieť aj v tejto práci, v jedinej príručke podobného druhu u nás. V teoretickej i špeciálnej časti preberá otázky antickej metriky, definuje jednotlivé pojmy, dokladá ich schémami a mnohými príkladmi z vlastného excerpovania materiálu. Druhá časť je výsledkom autorovho odborného záujmu o antické tradície na Slovensku od renesancie až po dnešok (M. Rakovský, H. Gavlovič, P. J. Šafárik, J. Hollý a pod.). V tretej časti sa zaoberá prekladaním gréckej a latinskej poézie do slovenčiny (všíma si aj preklady z dielne českých prekladateľov, pokiaľ sú potrebné pre pochopenie súvislosti a problematiky). Antická metrika profesora Okála, popredného znalca európskeho formátu, poslúži nielen prekladateľom a záujemcom o teoretické a historické aspekty verša, ale rozšíri všeobecne naše poznávanie antickej literatúry a kultúry.

V románe sa John Arden vracia do minulosti - dokonca vzdialenejšej než vo svojich hrách - do grécko-rímskej antiky. Rozprávač Slonovina, grécky divadelník, sa ocitá vo virvare udalostí v období expanzívnych výbojov Rimanov v 1. storočí pred naším letopočtom. Ústrednú myšlienku - keď rinčia zbrane, zákony mlčia - autor demonštruje na osudoch kočovných hercov, nositeľov pokrokových myšlienok. Slonovina sa v službách pontského panovníka dostáva do večného mesta Ríma, aby tam podnecoval vnútorné rozbroje. Román je svedectvom o krutovláde a bezohľadnosti Rimanov, ktorí nežičia nielen umeniu, ale vôbec pokojnému, plnohodnotnému životu obyvateľov na okupovaných územiach. (záložka knihy)

Kniha odkrývajúca životy a myslenie starých stoikov (najmä Zenona (336-264 p. n. l.) a Chrysippa (331-232 p. n. l.)), zostavená zo zlomkov v interpretácii neskorších mysliteľov a doxografov. Stredom filozofických úvah v dobách stoikov bola erika a v nej predovšetkým praktické otázky ľudského života či spôsoby dosahovania šťastia v živote. Základom stoickej etiky je požiadavka žiť v zhode s prírodou a v súlade s rozumom... Úvodnú štúdiu napísal Jaroslav Martinka (filozof, patril k zakladateľským osobnostiam slovenských historikov antickej filozofie)

Obsahuje diela: Lysistrata, Acharňania, Ženy na sneme, Vtáci, Plutos