Miloš Marek Poradie kníh

Kniha prináša výsledky najnovšieho bádania popredných historikov venujúcich sa výskumu našich stredovekých dejín. Autori sa zamerali na rôznorodé témy súvisiace s pôsobením najvyšších cirkevných autorít – arcibiskupov a biskupov – v prostredí našich predkov v celom kontexte ich právomocí a povinností. Spájajúcim aspektom knihy je pohľad na ich vplyv na spoločenské dianie, keďže v stredovekom Uhorskom kráľovstve prakticky neexistovala žiadna oblasť života jednotlivca i spoločnosti, do ktorej by cirkev aktívne nezasahovala alebo v nej aspoň nebola prítomná prostredníctvom svojich predstaviteľov. Každá z kapitol prináša originálny pohľad na konkrétnu čiastkovú tému a odpovede na mnohé otázky, no zaiste sa stane aj zdrojom nových podnetov pre ďalší výskum. Poznanie a pochopenie slovenských (uhorských) dejín bez dôkladného skúmania tohto ich rozmeru by bolo neúplné, až deformované.

Slovník stredovekej a novovekej latinčiny na Slovensku od doc. Miloša Mareka je odteraz k dispozícii pre všetkých záujemcov. Toto monumentálne dielo s podtitulom Glossarium mediae et infimae Latinitatis Slovaciae vznikalo niekoľko rokov a je výsledkom vytrvalej a mravčej práce historika z Katedry histórie FF TU v Trnave. Na takmer 1250 stranách slovníka nájde čitateľ okolo 17 tisíc latinských hesiel. Slovná zásoba nového Glosára zahrňuje výrazy z najrôznejších oblastí ľudskej činnosti. Autor pri príprave slovníka preštudoval a excerpoval všetky známe listinné edície obsahujúce diplomatické písomnosti, zaradil doň však aj slovnú zásobu rozprávacích prameňov: análov a kroník, ďalej hospodárske písomnosti: urbáre a súpisy z rôznych panstiev na území Slovenska, či cirkevné vizitácie a matriky pochádzajúce z obdobia novoveku. Autor vydáva tento slovník s nádejou, že sa stane cennou pomôckou nielen pre historikov, ale aj odborníkov pracujúcich v príbuzných odboroch histórie, akými sú dejiny umenia a architektúry, jazykoveda, archeológia alebo teológia, či právo.

V novom dieli edičného radu monografií „Fontes rerum Slovacarum“ sa publikujú stredoveké písomné pramene z archívu šľachtického rodu Očkajovcov, ktorý pôsobil na území Slovenska. Rodina Očkajovcov, pochádzajúca z Očkova, patrila v stredoveku medzi drobnú šľachtu a nielenže sa nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nielenže nie

V edičnej rade monografií katedry histórie „Fontes rerum Slovacarum“ vyšiel ďalší diel, ktorý je organickým pokračovaním predchádzajúceho zväzku, ktorý bol venovaný rodine Motešickovcov. Do zväzku „Archivum familiae Majténi“ zaradil historik Miloš Marek edíciu stredovekých listín z rodového archívu, ktorý je uložený v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti a rozsiahlu štúdiu k pôvodu a najstaršej histórii tohto známeho šľachtického rodu. Publikácia organicky nadväzuje na predchádzajúci zväzok, keďže oba šľachtické rody mali spoločných predkov - starobylý rod Diviackovcov, ktorý sa v priebehu 14. storočia rozčlenil na niekoľko vetiev. Majténiovci v stredoveku viac než Motešickovci prenikli aj do sféry najvyššej uhorskej šľachty a na kráľovský dvor. Rod Majténiovcov mal v stredoveku niekoľko významných členov, ktorí ovplyvnili politické a spoločenské dianie v západnej časti vtedajšieho Slovenska. Podobne ako predchádzajúci zväzok, aj tento je cenným pramenným zdrojom informácií pre štúdium dejín a života na stredovekom Slovensku. Dosvedčuje to nielen rozsah publikovaného písomného materiálu ale aj skutočnosť, že sa ešte vo väčšej miere dotýka nášho územia.

1. Všeobecný úvod. Základné pojmy 2. Uhorská legislatíva upravujúca život národností a domáce národnostné pomery 3. Slovania–Sloveni (Slovieni)–Slováci 4. Postavenie a vývoj slovenskej národnosti v Uhorskom kráľovstve 5. Maďari resp. Uhri 6. Maďari (pokračovanie) 7. Tzv. pomocné etniká uhorského štátu: Kovari resp. Chazari 8. Sikuli 9. Pečenehovia 10.Uzi resp. Oguzi 11.Kumáni resp. Plavci 12. Chvalízi resp. Chorezmijci 13. Židia 14. Nemci, Sasi, Flanderčania a Bavori 15. Románsky element (jeho západná vetva) – Valóni, Francúzi, Taliani – Vlachy v uhorskej toponymii 16. Románsky element (jeho východná vetva) – Rumuni, Valaši 17. Rusi (normanskí Varjagovia), Rusíni (Haličania), Ukrajinci 18. Česi a Moravania 19. Poliaci. Gorali na severnom Slovensku 20. Chorváti, Srbi 21. Arméni. Grécki kupci 22. Cigáni (Rómovia)

Čitateľovi sa dostáva do rúk pramenná edícia stredovekých listín z archívu rodiny Motešickovcov, ktorá je „výhonkom“ starobylého rodu Diviackovcov, odčleneného v 14. storočí. Sídlo Motešickovcov sa nachádzalo v Horných Motešiciach, v bývalej Trenčianskej stolici. Rodina patrila medzi strednú šľachtu, nebola veľmi zámožná a jej vplyv na dejiny bol minimálny, na rozdiel od príbuzných Majténiovcov. Významnejšie sa Motešickovci presadili až neskôr, keď vlastnili niekoľko panstiev na juhozápadnom Slovensku a zastávali významné hodnosti. Publikované stredoveké listiny obsahujú nielen záležitosti Motešickovcov, ale aj dokumenty týkajúce sa viacerých príbuzných rodov. Ich obsah sa dotýka rozsiahleho územia juhozápadného Slovenska a zahŕňa majetkovo-právne záležitosti v Trenčianskej, Nitrianskej, Tekovskej, Bratislavskej stolici, ale aj v Liptove a na Spiši. Tieto listiny poskytujú cenné informácie pre výskum histórie jednotlivých rodov a života šľachty vo všeobecnosti. Publikácia by mohla pomôcť historikom lepšie spoznať históriu tohto regiónu a vyjadruje želanie, aby sa podobné dielo stalo vzorom pre ďalšie edície, ktoré by odhalili poklady rodových archívov slovenskej šľachty.