Podstatnú časť tohto zväzku tvoria básne v jeho druhej časti, nazvanej Šíp do steny. Je to výber z Voznesenského básnickej tvorby posledných rokov, ktorou si tento básnik stále udržiava čelné postavenie vo svojej, dnes už pomaly "staršej strednej" básnickej generácii. Je to stále poézia prudkého skratu medzi večnou prírodou a súčasnou civilizáciou, medzi etickými problémami moderného človeka a novátorsku básnickou formou, poézia angažovaná za pozitívne hodnoty socialistickej spoločnosti, predchnutá láskou k vlasti, no nevyhýbajúca sa ani irónii, kritike, hnevu, jedným slovom poézia bojujúca za víťazstvo toho lepšieho v človeku.
