Wisława Szymborská Poradie kníh

Básnická zbierka Soľ (poľ. Sól, 1962) je v poradí štvrtou zbierkou poetky a spolu s knihou Volanie na Yetiho (1957) stála na počiatku jej veľkého čitateľského úspechu a uznania, ktoré vyvrcholilo udelením Nobelovej ceny za literatúru (1996). Zbierka Soľ obsahuje všetky poznávacie znaky Szymborskej poetiky – oživenie žánrov básnickej polemiky a básnickej anekdoty, vznikajúcich ako odpoveď na skutočné súkromné a historické podnety. Vnútorná epická kompozícia vťahuje do básne svojou príbehovosťou a zmyslom pre detail sa zasa zapája predstavivosť čitateľa, pred ktorým stojí báseň ako holá pravda, ako výzva pre rozum či svedomie s intenzívnym vyjadrením emócií: smútku, prekvapenia a nadovšetko irónie. Szymborska poznaním presahuje hranice poézie, ale nezabúda, že je to práve poézia, čo úspešne umožňuje rozvíjať bohatstvo poznatkov, že metafory vo forme slov alebo komplexných príbehov ostávajú kľúčom k porozumeniu a rozhovoru. Ilustrovala Mária Čorejová.

Básnická zbierka Veľké číslo (poľ. Wielka liczba, 1976) je v poradí siedmou zbierkou poetky a zaraďuje sa medzi vrcholy Szymborskej tvorby. Vyšla dvadsať rokov po prvej básnickej knihe Volanie na Yetiho (1957), ktorá naplno ukázala potenciál autorky, a dvadsať rokov predtým, ako sa poetke dostalo pocty v podobe Nobelovej ceny za literatúru (1996). Zbierka Veľké číslo zachytáva autorku na polceste k svetovému renomé a kniha má všetky atribúty, ktoré napokon rozhodli o popularite poetky medzi literárnymi kritikmi aj bežnými čitateľmi. Zbierky W. Szymborskej prichádzali sporadicky, s časovými odstupmi a celé dielo tvorí štrnásť útlych zväzkov. S výnimkou prvých dvoch kníh, písaných v čase stalinizmu, však každá kniha priniesla obohatenie kultúrneho fondu. Radísa k autorom, ktorí písali, len keď mali čo povedať, a preto každá jedna báseň má zmysel a význam. Preložila Silvia Kaščáková. Ilustrovala Mária Čorejová.

Autorka je prvou dámou modernej poľskej poézie. Jej poézia si získala srdcia čitateľov a kritiky ironickým odstupom, novátorským spracovaním filozofických tém, zmyslom pre paradox. V roku 1996 dostala autorka Nobelovu cenu.

Debut mladej slovenskej poetky. Krehká, až takmer éterická, meditatívna poézia

Roku 2001 bude sto rokov odvtedy, čo vo Švédsku z nadácie, ktorú založil neobyčajne invenčný vynálezca a schopný podnikateľ Alfréd Nobel, udelili po prvý raz Nobelovu cenu, a to i za literatúru. Nobelova cena je najprestížnejšia svetová cena. Teda už to, že Wisłava Szymborska je jej nositeľkou za rok 1996, samo o sebe poukazuje na mimoriadnu hodnotu jej poézie, a to tak po formálnej i obsahovej stránke. Hĺbka citu, prenikavý intelekt, vysoké morálne kritériá, osobitné videnie problémov sveta i jednotlivého človeka, ňou samou opakované a zároveň neopakovateľné básnické majstrovstvo, to všetko je v jej poézii vždy prítomné. Výber 49 básní, ktorý urobil známy prekladateľ poľskej poézie Vlastimil Kovalčík, o tom čitateľa iste presvedčí.