Julius Hermann Von Kirchmann Poradie kníh (chronologicky)

V „Meditáciách o prvej filozofii“ (1642) sa Descartes zaoberá novým základom metafyziky. Tento neodmysliteľný krok v filozofii, ktorý Descartes propaguje a uskutočňuje, má však konzervatívny ráz: Descartes trvá na tom, že jeho filozofia je najstaršia, aká môže existovať, a táto myšlienka má zmysel len vtedy, ak sa metafyzika chápe ako rekonštrukcia pôvodných otázok, ktoré na začiatku spustili filozofické a najmä metafyzické bádanie. S Descartesom sa preto nezačína len systematické filozofovanie zamerané na odpovede na otázky, ale aj filozofovanie, ktoré sa zaoberá samotnými otázkami v konfrontácii s pozíciami, ktoré sa snaží prekonať. Hlavnou inováciou meditácií nie je len zdánlivá nezávislosť od predchádzajúcej metafyziky, ani nová terminológia, ale úplné preusporiadanie existujúceho materiálu. Descartes suverénne pracuje s terminológiou Aristotela a scholastickej metafyziky, pričom tematicky sa zaoberá otázkami tejto tradície a spája ich do úplne novej štruktúry. Nové v Descartesovej metafyzike je, že s tradičnou metafyzikou pracuje, nie v nej.

Immanuel Kants kleinere Schriften zur Ethik und Religionsphilosophie ist ein hochwertiger Nachdruck der Originalausgabe von 1870. Hansebooks widmet sich der Erhaltung historischer Literatur und bringt seltene Werke zurück, um das historische Wissen für zukünftige Generationen zu bewahren.

1637 veröffentlichte Descartes anonym seinen „Discours de la méthode“, ein bedeutendes populärwissenschaftliches Werk. Es behandelt Erkenntnistheorie, Ethik, Metaphysik und Physik, betont logische Analyse, moralisches Verhalten und die rationale Erklärung der Natur. Der Neusatz folgt der Ausgabe von 1870.

Kniha Základy metafyziky mravov vznikla za vlády Fridricha II. (Pruského) roku 1785. Zmizla z kníhkupectiev tak rýchlo, že už o rok neskôr vyšlo druhé vydanie. Ide fakticky o prvý Kantov spis, v ktorom sa venuje problémom morálky a morálneho konania. Základy sú podľa samého autora vyhľadaním a určením najvyššieho princípu morálnosti a vo svojom zámere sú iba jedinou ucelenou a od všetkých ostatných mravných skúmaní oddeliteľnou záležitosťou. Kant tu sformuloval dôvody rozumu pre mravné konanie ako kategorický imperatív.

Presents the author's mature rejection of both the Platonic theory that what we perceive is just a pale reflection of reality and the hard-headed view that all processes are the material. In this book, the author argued instead that the reality or substance of things lies in their concrete forms.