Andrej Štiavnický Poradie kníh

Najnovší a posledný román z pera Andreja Štiavnického o krutej uhorskej magnátke Alžbete Bátoriovej vychádza až po autorovej smrti. Majster zápletky, Andrej Štiavnický, preplietol osudy svojich hrdinov rovnako dômyselne ako v predošlých ôsmich románoch. Aj tentoraz v príbehu ožívajú postavy, ktoré čitateľ pozná z jeho predchádzajúcich diel: zblúdilá mníška Rosetta, jej krutý, ale oddaný pobočník Albrecht, páter Adam, pisár Čársky, a pravdaže, vnuk Alžbety Bátoriovej gróf František Nádašdy. Dej nás zavedie do kráľovského mesta Prešporka, ktoré sa zmieta v tajomných vraždách a intrigách. Život v Hornom Uhorsku komplikujú aj prehlbujúce sa rozpory medzi katolíkmi a evanjelikmi. Kráľ Ferdinand III. Habsburský tuší, že chrabrý Juraj Rákoci, sedmohradské knieža, zamýšľa pomocou kozákov hajtmana Bohdana Chmeľnyckého najprv dobyť Poľsko a potom pripraviť Ferdinanda III. o trón. No oveľa väčšie nebezpečenstvo mu hrozí od mníšky Rosetty, ktorá nahovorila slabocha grófa Gabriela Ilešháziho na ťažký zločin…

Andrej Štiavnický pútavo odhŕňa ťažkú, zaprášenú oponu dramatickej histórie Uhorska. Čitateľ s napätím a úžasom sleduje spletitosť zákulisných, zákerných zámerov zblúdilej rehoľníčky sestry Rosetty. Práve ona je pokračovateľkou a nasledovníčkou ukrutnej Alžbety Bátoriovej. Prostredníctvom svojho verného pobočníka dona Alfonza uršulínka udržiava pri živote a pokúša sa zveľadiť temné dedičstvo donebavolajúcich zločinov Bátoričky, smutne preslávenej čachtickej panej. Pri svojich démonických zámeroch sa neštíti ani tajného sprisahania proti panovníkovi Ferdinandovi III., palatínovi Pavlovi Pálfimu, kráľovskému radcovi Františkovi Nádašdymu II., hlavnému veliteľovi cisárskych vojsk Františkovi Vešelénimu a najmä voči úhlavnému nepriateľovi Alžbety Bátoriovej – grófovi Petrovi Fábrymu. Vzdelanie sestry Rosetty, jej nezlomná vôľa, charizma a diabolská opovážlivosť sa napokon stávajú príčinou závažných okolností smrti mladého následníka trónu, Ferdinanda IV. či odvážnych ochrancov nitrianskeho biskupa Juraja Selepčéniho. Autor okrem zvyčajných prozaických postupov dokonale využíva aj tajomné, mysteriózne okolnosti, ktoré sa zakladajú na skutočných historických udalostiach, aby voviedol čitateľa do ozajstného bludiska zabudnutých dejinných súvislostí a originálnym spôsobom odhalil fatálne dôsledky temného dedičstva Alžbety Bátoriovej.

Autor predkladá čitateľom siedmy zväzok o potomkoch Alžbety Bátoriovej, v ktorom rozoberá obdobie rokov 1645 až 1649, najmä cez postavu grófkinho vnuka Františka Nádašdyho, kapitána Františka Vešeléniho, palatína Štefana Pálfiho a legendárneho grófa Petra Fábryho, jej úhlavného nepriateľa.

Dej najnovšieho románu Andreja Štiavnického sa sústreďuje na Alžbetino prisluhovanie satanovi. Jedného dňa zmizne z ruky nebohej čachtickej panej náramok, v ktorom sa ukrýva tajomná, nečistá sila...

Strhujúci príbeh Žofie Bošňákovej a Anny Rosiny Listiusovej V piatej časti historického románu sleduje spisovateľ Andrej Štiavnický osudy dvoch žien – zbožnej, čistej Žofie Bošňákovej a spupnej, vášnivej Anny Rosiny Listiusovej. Z úzadia, z temných tiesňav zasahuje do ich rozdielnych, protikladných životov duch krutej Alžbety Bátoriovej. Kým Anna Rosina, nenávidená šintavská bosorka, pokračuje v stopách poslednej vládkyne Čachtického hradu, Žofia Bošňáková sa usiluje obetavou pomocou aspoň trochu zmierniť utrpenie chudobných. Autor v románe vykresľuje málo známe obdobie života Žofie Bošňákovej, keď sa ako 17-ročná vydala za Michala Šeréniho na Svetlovský hrad, kde žila do manželovej predčasnej smrti. Nasleduje opis niekoľkých rokov života tejto nezvyčajnej ženy v Šuranoch a až v tretej časti sa autor venuje udalostiam po svadbe s Františkom Vešelénim. Pri opise osudu poživačnej Anny Rosiny Listiusovej sa v tomto románe autor sústreďuje na okolnosti jej úniku z dosahu spravodlivosti vďaka jej vplyvu na mocných milencov.

Štvrtá časť Osudov Alžbety Bátoriovej je určená tým, ktorí radi siahnu po dobrom historickom románe a chcú sa prostredníctvom originálnych dokumentov vrátiť o niekoľko storočí späť do našej dramatickej minulosti, sme pripravili nový historický projekt z pera Andreja Štiavnického. Otvára v ňom pred nami panorámu pohnutého obdobia od r. 1615 do 1637. Na pozadí obdobia tridsaťročnej vojny približuje vzrušujúce osudy „šintavskej bosorky Anny Rosiny Listiusovej, sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena , vojvodu Albrechta z Valdštejna i cisára Ferdinanda II.

Román Čachtická pani pred najvyšším súdom je zavŕšením historickej trilógie, tematicky nadväzujúcej na čitateľsky úspešné romány V podzemí Čachtického hradu (2001) a Alžbeta Bátoriová vo väzení a na slobode (2002). Zachytáva posledné mesiace pohnutej životnej drámy Alžbety Bátoriovej od zimy 1613 až po 21. august 1614, keď o druhej hodine po polnoci odišla na druhý svet – žiaľ, bez spravodlivého trestu za svoje donebavolajúce zločiny. Čachtická pani sa nikdy nezodpovedala za krviprelievanie páchané na nevinných obetiach, dievčat zavraždených jej vlastnou rukou bolo vyše tisíc. Posledné mesiace života Alžbety Bátoriovej, zachytené na pozadí historicky precízne spracovaného a pôsobivého obrazu doby,sú plné nečakaných zvratov, zauzlení, ba neraz až mysteriózneho napätia.

Román naväzuje na čitateľsky úspešný román V podzemí Čachtického hradu. Autenticky zachytáva ďalšie tri roky života čachtickej panej po jej vynútenom návrate z Füzeru.

Román predstavuje začiatok konca pohnutej životnej drámy Alžbety Bátoriovej, keď už bola formálnym výrokom Juraja Turzu odsúdená na doživotný žalár.

44 otázok publicistu Andreja Štiavnického pátrovi Jozefovi Porubčanovi o súčasnosti a budúcnosti