Michelle Beyssade Knihy

Après avoir lu les Méditations métaphysiques , la jeune Élisabeth de Bohême demande à s’entretenir avec Descartes pour obtenir des réponses. Ainsi naît, entre un philosophe déjà vieux et une princesse mélancolique, une conversation épistolaire qui durera sept ans, jusqu’à la mort de Descartes en 1650. Ils discuteront aussi bien de mathématiques et de géométrie que de l’union de l’âme et du corps, des passions, du bonheur et de Dieu. Sans jamais renier sa pensée – bien plutôt en la fortifiant –, Descartes diagnostiquera à la jeune femme un excès de cartésianisme : pour la soigner, il valorisera les plaisirs de la vie courante, le repos de l’esprit et le manque de sérieux.Ce volume rassemble la correspondance intégrale entre Descartes et Élisabeth, ainsi que des lettres du philosophe à divers correspondants, dont le médecin Regius, Christine, reine de Suède, et Chanut, ambassadeur de France en Suède.

V „Meditáciách o prvej filozofii“ (1642) sa Descartes zaoberá novým základom metafyziky. Tento neodmysliteľný krok v filozofii, ktorý Descartes propaguje a uskutočňuje, má však konzervatívny ráz: Descartes trvá na tom, že jeho filozofia je najstaršia, aká môže existovať, a táto myšlienka má zmysel len vtedy, ak sa metafyzika chápe ako rekonštrukcia pôvodných otázok, ktoré na začiatku spustili filozofické a najmä metafyzické bádanie. S Descartesom sa preto nezačína len systematické filozofovanie zamerané na odpovede na otázky, ale aj filozofovanie, ktoré sa zaoberá samotnými otázkami v konfrontácii s pozíciami, ktoré sa snaží prekonať. Hlavnou inováciou meditácií nie je len zdánlivá nezávislosť od predchádzajúcej metafyziky, ani nová terminológia, ale úplné preusporiadanie existujúceho materiálu. Descartes suverénne pracuje s terminológiou Aristotela a scholastickej metafyziky, pričom tematicky sa zaoberá otázkami tejto tradície a spája ich do úplne novej štruktúry. Nové v Descartesovej metafyzike je, že s tradičnou metafyzikou pracuje, nie v nej.