Lucie Korecká Poradie kníh

Před devíti lety učinila rodina očekávající druhé dítě osudové rozhodnutí – nechala svou devítiletou dceru strávit noc v zahradním domku. Holčičku už nikdo nikdy neviděl. Když je během policejní razie objeveno její oblečení, mrazivý případ dívčina zmizení se znovu ocitne v centru pozornosti. Týr, Karó a Idunn musí pátrat hodně hluboko, aby odhalili pravdu o tom, co se té osudné noci stalo. Mezitím se čerstvě rozvedená žena, jež si pronajímá byt, ve kterém tehdy rodina zasažená tímto strašlivým osudem žila, začne o případ nebezpečně zajímat, což vede k hrozivým následkům. Strhující závěrečný díl série Černý led je tu a přináší zároveň dlouho očekávané odpovědi na otázky týkající se vraždy Týrovy matky, záhadu, jež Týra pronásleduje celý život už od dětství.

Focusing on cultural memory studies, this book analyzes Old Icelandic sagas from the twelfth to fourteenth centuries, exploring their role in shaping the collective identity of late medieval Icelanders. It examines the intertextual relationships within these sagas, revealing how they influence perceptions of history beyond mere literary connections. The narratives, chronicling Iceland's integration into the Norwegian kingdom, highlight themes and values that defined this era, providing a deeper understanding of how medieval Icelandic history was remembered and interpreted.

Keď sa Karl vyberie na statok svojich známych, pretože sa mu už niekoľko dní neozývajú, ešte netuší, aká hrôza ho v ich vile čaká. Idylická islandská príroda ostro kontrastuje so strašným, nevysvetliteľným zločinom. Vyšetrovatelia Týr, Karolína a patologička Idunn sa snažia rozpliesť komplikovaný príbeh domácnosti, ktorá sa stala miestom hrozivej tragédie. Sóldís sa teší na svoju novú prácu na statku, ďaleko od ruchu mesta a svojho agresívneho bývalého priateľa. Potrebuje čas pre seba, aby sa rozhodla, kam bude smerovať jej nový život a dokončila diplomovú prácu. Ani netuší, že sa práve priplietla do siete šialenca. Do siete, z ktorej niet úniku.

Historie se zabývá převážně lidským konáním, aktivitou, prací. Zkoumané texty, předměty, děje a situace představují obvykle výsledky usilovné či soustředěné činnosti. Lidský život se však v činorodém úsilí odehrává pouze z poloviny. Stejnou měrou je protkán i chvílemi oddechu a zahálky, jež si zasluhují odpovídající badatelský zájem. Kolektivní monografie, volně navazující na úspěšné tituly Hranice smíchu a Staré baby, představí různé pohledy na středověký svět nečinnosti, odpočinku, zábavy a kratochvíle. Autorky a autoři z několika odborných pracovišť v ČR se věnují spánku a hrám, lenošení, snění o volném čase, ale i protivným hlasům, které nicnedělání znevažují a stále člověka nutí k dalším a dalším činům...

Pútavé rozprávanie o tom, ako maličký ostrov uprostred Atlantiku po stáročia ovplyvňoval svet. Dejiny Islandu sa začali pred 1 200 rokmi, keď istý frustrovaný vikinský kapitán a jeho neschopný navigátor narazili na súš uprostred severného Atlantiku. Odrazu ostrov nebol už len hniezdiskom rybárov dlhochvostých. Vyrástol na ňom národ, ktorého diplomati a hudobníci, námorníci a vojaci, sopky a rastliny nenápadne a nezvratne menili svet. Táto kniha vezme čitateľov na kuriózne putovanie históriou, aby im ukázala úlohu Islandu v pestrej škále udalostí, ktoré hýbali dejinami - od Francúzskej revolúcie cez vznik štátu Izrael až po pristátie na Mesiaci. Malý národ malého ostrova sa znovu a znovu ocital v úzkom vzťahu s dejinnými zvratmi, ktoré formovali svet do podoby, v akej ho poznáme dnes. Dozviete sa, ako to všetko prebiehalo, a navyše sa pri tom výborne zabavíte!

This work presents an outline of the Old Norse vocabulary associated with magic and its practicioners. The research is focused on the individual words’ evaluative aspect and on their function within the texts, as well as on the narrative roles of magic as a literary motif and as a cultural concept. The literary motif of magic plays a significant role as a narrative device that enables the construction of multiple layers of meaning in the texts. The cultural concept of magic contributes to the conceptualization of various social and psychological aspects, such as the transformations of political power, gender roles, the transgression of norms, irrational impulses, and diverse forms of otherness.

Twój świat też może stanąć nad przepaścią. Co wtedy zrobisz? Najważniejsza islandzka książka ostatnich lat. Błyskotliwa powieść o miłości, władzy i manipulacji. Prawdopodobna i przez to przerażająca wizja naszej przyszłości. Świat jaki znamy, przestaje istnieć. Z dnia na dzień Islandia, uznawana za jeden z najlepiej zorganizowanych krajów, traci kontakt z pozostałymi państwami i przeistacza się w krainę chaosu. Mieszkańcy nie wiedzą, co jest źródłem kryzysu, ale mimo to starają się normalnie funkcjonować. Tymczasem nowo powstały rząd manipuluje informacjami, wie bowiem, że wkrótce zabraknie pożywienia. Państwo, a wraz z nim prawo i społeczeństwo zaczynają ulegać korozji. Hjalti do momentu zmiany był wziętym dziennikarzem. Czy odnajdzie się w nowej rzeczywistości? Jakich wyborów dokona, aby ocalić w sobie człowieczeństwo? Maria za wszelką cenę chce uratować swoje dzieci, tymczasem władze ogarniętej szaleństwem wyspy chcą ich deportować i wysłać statkiem w nieznane. Czy przetrwają? Wyspa to błyskotliwe połączenie thrillera, political fiction i dystopii, a zarazem świetnie skonstruowana diagnoza współczesnego rozchwianego świata. Wizja wykreowana przez Sigríður Hagalín Björnsdóttir wstrząsnęła Islandią i wywołała ożywioną dyskusję na temat trwałości fundamentów państwa i społeczeństwa. Książkę ogłoszono najlepszym debiutem literackim ostatnich lat, a także nominowano do DV Cultural Prize for Literature 2016 i The Icelandic Women’s Literature Prize 2017. Sigríður Hagalín Björnsdóttir (ur. 1974) ­– znana islandzka dziennikarka radiowa. Komentuje wydarzenia krajowe i międzynarodowe, przeprowadza wywiady z politykami i naukowcami, co daje jej doskonały wgląd w procesy decyzyjne i współczesną politykę. Wyspa jest jej debiutem literackim. Jak zauważyła autorka w jednym z wywiadów, powieść tę chciała napisać już dawno, ale była przekonana, że ktoś inny wcześniej musiał wpaść na ten pomysł.

Aké myšlienky víria hlavou matke, ktorej dcéra bez stopy zmizla? Kata je príbeh o zločine a jeho následkoch, o nepochopiteľnej krutosti i ničivom žiali a o boji medzi mužmi a ženami, v ktorom bolo vždy zrejmé, kto je páchateľ a kto obeť – až doteraz. Tu však žiadne jasné hranice medzi zločinom a spravodlivosťou nenájdeme a postavy nie sú tým, čím sa na prvý pohľad zdajú. Zo svižne plynúceho deja sa miestami vynárajú mystické epizódy, ktoré sú charakteristickým znakom autorovej tvorby, a čitateľom ešte viac približujú neskutočný vnútorný svet hlavnej postavy. Steinar Bragi pristupuje k téme ako vždy neúprosne a dokáže čitateľa hlboko zasiahnuť a udržať v napätí až do poslednej strany. Zároveň sa nevyhýba ani priamej spoločenskej kritike a do románu obsadil aj niekoľko skutočných osobností islandského verejného života.

Hranice mezi lidskou společností a světem mrtvých, snů a nadpřirozených bytostí je v pozdních ságách o Islanďanech úzká a lze ji oběma směry překračovat. Literární motivy překračování hranic nepředstavují v ději ság pouhé náhodně zvolené epizody, nýbrž odrážejí změny v náhledu pozdně středověkých Islanďanů na vlastní svět. Zatímco základním stavebním prvkem klasických rodových ság byly konflikty v rámci společnosti, v postklasických textech ustupují do pozadí a staroseverská literatura se širokým obloukem vrací k původnímu mytologickému modelu, jenž se zakládá na rozporu mezi sférou řádu a silami chaosu. Kniha tuto proměnu osvětluje z literárního i historického hlediska a studii doplňuje kompletními překlady osmi pozdních staroseverských textů.