Veronika Homolová Tóthová Poradie kníh

Provokujúca aj nesmelá, s iskrou v oku aj vyhasnutým pohľadom. Bezstarostná v pruhovanom tričku aj ohnutá pod ťarchou sveta. Ochotná kráčať za vôňou lásky, no aj plná strachu pohnúť sa z miesta. Každá z hrdiniek je iná, presne tak ako jedenásť popredných slovenských autoriek, ktoré sa zapojili do výnimočného literárneho projektu. Ich úlohou bolo spracovať slovo láska, pričom mali slobodu popustiť uzdu fantázii. Zbierka poviedok, doplnená čiernobielymi akvarelmi maliarky Jany Farmanovej, má výrazný rozmer solidarity a podpory. Vydavateľstvo Ikar spojilo sily s Nadáciou Markíza a rozhodlo sa venovať výťažok z predaja knihy týraným a zneužívaným ženám s deťmi, aby im pomohlo začať nový život. Predslov napísala prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, ktorá sa dlhodobo snaží upriamiť pozornosť na problém domáceho násilia. Poviedky Andrey Coddington, Jany Pronskej, Mariany Čengel Solčanskej, Veroniky Homolovej Tóthovej, Hany Lasicovej, Adriany Boysovej, Kataríny Gillerovej, Adriany Macháčovej, Lucie Saskovej, Alice Eštokovej a Ivany Alexi vytvárajú pútavú mozaiku osudov, v ktorej si každý čitateľ nájde to svoje.

Príbeh Jozefa Gabčíka, Anny Malinovej a jej dcéry Alenky (1939) sa týka nás všetkých. Aj vďaka ich odhodlaniu a odvahe sa mohlo po druhej svetovej vojne Československo obnoviť v pôvodných hraniciach. O Jozefovi Gabčíkovi sa píše aj v učebniciach pre špeciálne jednotky. O Anne Malinovej nie. A pritom bola pre Gabčíka pred atentátom na Heydricha, ale aj po ňom, veľmi dôležitá. Neprávom sa na ňu zabudlo, lebo sa nezachoval výsluchový protokol z gestapa. Veronika Homolová Tóthová sa rozhodla pri¬pomenúť tento príbeh aj kvôli Anninej dcére – Alene Voštovej. Prišla o mamu, keď mala tri roky, a dlho netušila, kto sú jej skutoční rodičia. Anna sa zapojila do odboja, čím vystavila svoju dcéru mnohým útrapám. Pani Alena sa však na ňu nehnevá: „Som na mamičku hrdá, bola to veľmi statočná žena.“

„Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode.“ To sú slová Violy Fischerovej, ženy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla. Tá hrozná doba stvorila množstvo príbehov. Príbehov o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí. Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau. Po vojne sa náhodou stretla so svojou veľkou láskou. Mužom, o ktorom roky nevedela, či ešte žije. Ale nakoniec sa vydala za niekoho iného. Rytiera. Skutočného novodobého rytiera, ktorý získal toto vyznamenanie od francúzskeho prezidenta za statočnosť v boji na strane Spojencov. Viola Fischerová po rokoch zverila svoje spomienky reportérke Veronike Homolovej Tóthovej. Táto kniha zaznamenáva jej osud i osudy iných ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia.