Platón Knihy

Hippias Väčší, Symposion, Faidros, Filebos, výber z Ústavy/

V druhom zväzku Dialógov významného starogréckeho filozofa Platona (427–347 pred n. l.) sú zahrnuté dielo Štát, Parmenides, Teaitetos, Sofista a Štátnik. Dielo Štát sa zaoberá podstatou spravodlivosti a jej úlohou v ľudskej spoločnosti. Sokrates analyzuje rôzne formy štátu a navrhuje ideálne zriadenie, kde vládnu filozofi a občania slúžia podľa svojej povahy. Platonov štát predstavuje prvú utópiu, ktorá má viesť k cnosti a blaženosti. V diele sa nachádza aj známe podobenstvo o jaskyni, ktoré ilustruje jeho učenie o ideách. Dialóg Parmenides kriticky skúma učenie o ideách a diskutuje o hlavných problémoch eleatského učenia, zatiaľ čo Teaitetos sa zaoberá otázkou, čo je vedenie, a Sokrates tu odpovedá v rozhovore s matematikom Teaitetom, čím prispieva k poznaniu Platonovej noetiky. Dialógy Sofista a Štátnik uzatvárajú výber v tomto zväzku, pričom sa zameriavajú na definíciu sofistu a podstatu dokonalého štátnika. Mnohé myšlienky Platona prekonali čas a zostávajú aktuálne aj pre súčasného čitateľa, ponúkajúce cenné podnety na zamyslenie.

Tretí zväzok kompletného diela gréckeho filozofa Platona obsahuje päť menších dialógov, najrozsiahlejší dialóg Zákony a súbor 13 listov. V dialógu Filebos sa skúma etický problém dobra, zatiaľ čo Timaios podáva výklad vzniku sveta. Kritias rozpráva o Atlantíde, ostrove s tajomným zánikom. V nedokončenom dialógu Kritias, ktorý nadväzuje na Timaios, autor podrobne opisuje civilizáciu Atlantídy, ktorá existovala pred 9000 rokmi. Nosným dialógom tohto zväzku sú Zákony (Nomoi), v ktorých Sparťan, Kréťan a Aténčan diskutujú o ideálnej ústave založenej na absolútnej moci zákonov. Platonove návrhy, vrátane zákona o "staromládeneckej dani", sú stále aktuálne a pripomínajú moderné zákony. Napríklad, ak sa niekto neožení do 35 rokov, mal by byť peňažne trestaný a nemal by mať úctu od mladších. Po Zákonoch nasledujú menšie dialógy Epinomis a Minos, a zväzok uzatvára súbor 13 listov, ktoré Platon píše Dionýsiovi a priateľom. Tieto listy priblížia Platona ako človeka a odhaľujú zákulisie syrakúzskeho kráľovského dvora, kde sa snažil realizovať svoj ideálny štát. Platonov význam je nesmierny a tento prvý kompletný preklad na Slovensku umožňuje spoznať jeho myšlienky priamo z prvej ruky.

Dvetisícštyristo rokov od záznamu myšlienok gréckeho filozofa Platona (427–347 pred n. l.) sa čitatelia môžu oboznámiť s jeho dielom, ktoré patrí medzi najlepšie výtvory gréckej umeleckej prózy. Slovenský preklad kompletného diela je rozdelený do troch zväzkov. Prvý zväzok obsahuje dialógy z Platonovho sokratovského obdobia, kde je ústrednou postavou Sokrates, filozof s neobyčajnými osobnými vlastnosťami, ktorý ovplyvnil Platona a stal sa základom novej éry gréckej filozofie. Keďže Sokrates sám nič nenapísal, Platonovo dielo zachytáva jeho učenie a osud, vrátane jeho posledných chvíľ. Medzi zaradenými dialógmi sú Charmides, Lysis, Hippias Menší, Ion, Hippias Väčší, Kriton a známa Obrana Sokratova. Táto obrana, oslava Sokrata odsúdeného na smrť, ukazuje jeho duchovnú silu a boj za pravdu, pričom cnosti ako česť a odvaha sú v diele vyzdvihované. Sokratesov známy citát „Viem, že nič neviem“ nás aj dnes vyzýva na zamyslenie. Platon však ponúka aj svoje vlastné myšlienky a pohľady na svet, čím čitateľom umožňuje preniknúť do odkazu tohto antického velikána.

Z pôvodnej Platonovej Obrany Sokratovej vieme, že ľuďom sa nepáčila metóda kladenia dotieravých otázok, pomocou ktorej filozof skúmal svet. Z hľadiska svojho okolia pôsobil Sokrates ako čudák: neuznával materiálne hodnoty, zároveň odsudzoval i podporoval aténsku demokraciu a nebál sa smrti (čo vyšlo najavo počas procesu). Autor podrobne opisuje mechanizmus demokracie v jej ranom štádiu a na príklade procesu známeho z dejín filozofie, pričom z neho vyvodzuje poučenie i pre dnešné časy.

Platónov Štát (Politeia), dielo v desiatich častiach, je po Zákonoch najrozsiahlejším a z hľadiska poznania celého systému Platónovej filozofie najvýznamnejším dialógom vôbec. V ňom vyjadril Platón nielen svoje sociálno-politické názory o „ideálnom štáte“, ale je to zároveň základné dielo aj pre poznanie jeho ontologických, gnozeologických, ako aj psychologických, etických a estetických názorov. Je to dialóg, ktorý zhŕňa Platónove názory predchádzajúcich dialógov, no zároveň je možno do značnej miery chápať aj nasledujúce dialógy ako vysvetlenie a zdôvodnenie toho, čo sa v tomto dialógu zásadne stanovilo.

V spisoch populárne-filozofických (Obrana Sokratova, Spomienky na Sokrata) opísali postavu Sokrata a vyložili jeho učenie. V Sokratovom duchu kládli dôraz na rozumové poznanie a odborné znalosti.