Juraj Hradský Knihy

História zbraní je stará ako ľudstvo samo. Ako prvé sa objavili bpdné, sešné a úderné zbrane, nazývané aj chladné zbrane. Prešli dramatickým vývojom. Ich tvar a forma boli spočiatku prísne účelové, v závislosti od stupňa vývoja spločnosti a ich použitia. História i legendy hovoria o zbraniach, ktoré mali svoje vlastné mená a chýr o nich sa šíril po stáročia. Niektoré boli slávne vďaka hrdinom, iné vďaka kvalitnému vyhotoveniu. Výber viac ako 100 ilustrácií ponúkaných v tejto publikácii upúta nielen milovníkov chladných zbraní, ale aj milovníkov umenia.

Až do konca 19. storočia sa v Prešporku verejne popravovalo, pričom tieto miesta dnes pripomínajú len záznamy v súdnych knihách. Popravovalo sa na Hlavnom námestí, pri Kostole sv. Trojice a na iných lokalitách. Kniha Juraja Hradského dokumentuje bratislavských majstrov katov, ich remeslo a súdne záznamy o obvineniach, mučení a trestoch. Kati, považovaní za bezcenných, kedysi užívali úctu a vážnosť, keďže ich práca bola nevyhnutná pre dodržiavanie práva. Na základe hrdelných rozsudkov mestského súdu kat zbavoval mesto zločincov, ktorí ohrozovali obyvateľov. Spôsoby popráv boli rôzne, najpotupnejšie bolo obesenie. Kat vykonával rozsudky, ktoré zahŕňali aj mučenie obvinených. Tieto činy sa diali na základe rozhodnutí richtára a mestskej rady. Napriek tomu, že kat bol potrebný pre poriadok v meste, ľudia sa ho báli a opovrhovali ním. Kati žili oddelene, mali zakázané prechádzať hlavným mestským bránam a v spoločnosti slušných občanov boli vyvrheľmi. Ich úlohy, ako odchytávanie túlavých zvierat, boli nevyhnutné, no spoločnosť ich odmietala. Zároveň však niektorí ľudia tajne vyhľadávali ich pomoc, čím sa vytváral rozpor medzi strachom a potrebou.

Svedectvo Štefana Kiripolského – bývalého reportéra rádia Slobodná Európa a politického väzňa o praktikách totalitného režimu v ČSSR v 50. až 80. rokoch 20. storočia. V roku 1954 sa emigrant Kiripolský stal obeťou politického únosu: KGB a ŠtB ho z Viedne uniesli späť do Československa. Nasledujúcich 15 rokov prežil v šiestich väzniciach a tomuto obdobiu venoval najväčšiu časť svojho rozprávania. Jeho súčasťou sú aj spomienky na prominentných spoluväzňov - generála Antona Rašlu, Gustáva Husáka či biskupa Pavla Gojdiča. Hoci bol Štefan Kiripolský po roku 1989 rehabilitovaný, svoj príbeh sa až do konca života neodvážil zverejniť.

Autor knihy upriamuje pozornosť na postavy dejín, ktoré sa svojím životom, skutkami a činnosťou zapísali do našej histórie. Pritom vôbec nie je podstatné, že niektoré z nich sa na území dnešného Slovenska nenarodili, či sa k slovenskej národnosti priamo nehlásili. Tu však pôsobili, túto krajinu zveľaďovali, chránili so zbraňou v ruke aneraz aj obetovali svoje životy. Boli to panovníci, šľachtici, dôstojníci i prostí vojaci. Tento kus zeme im prirástol k srdcu, venovali mu svoju priazeň, mali tu svoje domíniá, vybudovali si tu domovské zázemie.

Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky nie je iba turistickou atrakciou a ozdobou Prezidentského paláca. Je zároveň symbolom, jedným z atribútov slovenskej štátnosti. Jej história siaha k počiatkom konštituovania prvej Česko-Slovenskej republiky, avšak korene osobných stráží treba hľadať v dávnej minulosti. Knižné dielo autora, ktorý bol svojho času jedným z príslušníkov tejto elitnej jednotky, sprevádza čitateľa dejinami telesných stráží a ich pokračovateľov – čestných stráží, ktoré dodnes neodmysliteľne patria k oficiálnej symbolike moderných štátov. Osobitne sa zameriava na dejiny osobných stráží v Uhorsku a na čestné stráže prezidentov ČSR a Slovenskej republiky. Prináša množstvo zaujímavých ilustrácií a informácií o kolorite týchto elitných jednotiek, ich výstroji a výzbroji, o aktivitách nad rámec samotného výkonu strážnej služby, o osobnostiach, ktoré utvárali ich dejiny.