V odľahlej pevnosti na hraniciach dôstojník Giovanni Drogo čaká na útok nepriateľov zo severu. Celé roky nečinne sníva o hrdinstvách, a keď sa nepriateľ konečne zjaví, Drogovi už dochádzajú sily a podarí sa mu vybojovať len zápas so sebou samým. Vrcholné románové dielo Dina Buzzatiho Tatárska púšť vzniklo roku 1940, v období najsilnejšieho fašizmu v Taliansku.
Západ a láska je ťažiskové dielo švajčiarskeho frankofónneho filozofa histórie a kultúrneho a literárneho historika Denisa de Rougemont (1906 – 1985). Kniha je fascinujúcim prienikom do európskej kultúry videnej cez prizmu lásky. Toto dielo možno považovať za jednu zo základných prác o koreňoch, smerovaní i zmysle západného človeka a jeho civilizácie a kultúry.
Prvý a posledný raz som videl Giuseppa Tomasiho, knieža z Lampedusy, v lete 1954 v San Pellegrino Terme pri príležitosti literárneho kolokvia [...] Prechádzal sa po bratancovom boku uličkami okolo Kursaalu a či sa zúčastňoval na zasadnutiach, vždy mĺkvy, vždy s trpko zvraštenými ústami. Keď ma predstavili, nepovedal jediné slovo, iba sa krátko uklonil. Uplynulo takmer päť rokov, a ja som o kniežati z Lampedusy nič nepočul. Až kým vlani na jar neprišla istá moja milá priateľka [...] na výbornú myšlienku zatelefonovať mi [...] Vraj má niečo pre mňa, jeden román. Pred časom jej ho poslal zo Sicílie ktorýsi známy [...] ,Od koho je?´ spýtal som sa. ,Ach, ani neviem. Ale myslím si, že to nebude ťažké zistiť.´ Onedlho som držal rukopis naklepaný na stroji v rukách. Nebol na ňom nijaký podpis. Ale jedným som si bol hneď istý, len čo som vychutnal ľúbeznosť prvých slov – ide o serióznu prácu, o dielo naozajstného spisovateľa! [...] Keď som si potom prečítal na dúšok celý román, len som si potvrdil prvý dojem. Ihneď som zavolal do Palerma. Takto som sa dozvedel, že jeho autorom je Giuseppe Tomasi, vojvoda z Palmy a knieža z Lampedusy: hej, bratanec básnika Lucia Piccola [...] Žiaľ, knieža pred rokom, na jar 1957, vážne ochorel a ešte v júli toho roku v Ríme, kam šiel urobiť posledný zúfalý pokus vyliečiť sa, zomrel.“
Sociologická analýza spoločenského a individuálneho správania. Hrdinovia Jerome a Sylvie sú mladí ľudia túžiaci po šťastí, lenže ich predstava o šťastí je príliš spätá s materiálnymi statkami a spoločenským statusom.
Za najkrajšiu knihu roka označila francúzska kritika román J. M. G. Le Clézia Púšť, ktorý s nadšením privítala aj širšia čitateľská verejnosť. V dvoch paralelne rozvíjaných a prelínajúcich sa príbehoch, odohrávajúcich sa začiatkom tohto storočia a v súčasnosti v niekdajšej francúzskej kolónii, v Maroku, vytvoril autor úchvatné básnické podobenstvo o slobode a o porobe človeka a usvedčil technicky vysoko vyspelú a civilizovanú západnú spoločnosť na sklonku druhého tisícročia z neľudskej krutosti a ľahostajnosti voči všetkým, ktorí sa odmietajú podrobiť zákonom pragmatickej funkčnosti. Hrdina prvého príbehu Nur putuje so záhadnými modrými ľuďmi, púštnymi bojovníkmi a kočovníkmi, za vidinou zasľúbenej krajiny, kam nevkročí cudzí dobyvateľ a kde bude hojnosť pre každého. Sedemnásťročná Lalla prichádza z rodného Maroka do vysnívaného bieleho mesta v zámorí, do Marseille, kde spoznáva rub civilizácie, prízračný svet vydedencov z normálnej spoločnosti a zotročenosť tých, ktorí sa normalizovali.
Neľútostná paródia na dejiny Francúzska od počiatkov až po tzv. civilizovaný novovek. Brilantný, ironický román si berie na mušku všetko, čo sa v autorovej krajine vydáva za veľké, vznešené, nedotknuteľné.
Krátke prózy talianskeho autora - Objavenie abecedy, Oheň a plameň, Obrúčka v snehu, Doláre, Mlčanie, Láska v studni, Morská voda, Teplá posteľ, Bomba, Zelená ako more.
