Marián Pauer Poradie kníh

Monografia o významnom svetovom fotografovi Dezovi Hoffmannovi, rodákovi z Banskej Štiavnice, ktorý sa po druhej svetovej vojne usadil vo Veľkej Británii. V 50. a 60. rokoch 20. storočia patril medzi najvyhľadávanejších fotografov sveta populárnej hudby a šoubiznisu. Medzi osobnosti, ktoré portrétoval, patrili okrem The Beatles aj Rolling Stones, Bob Dylan či Jimi Hendrix, ale i Marilyn Monroe, Muhammad Ali alebo Agatha Christie. Okrem toho sa výrazne angažoval pri zabezpečovaní zahraničných umelcov na festival Bratislavská lýra. Monografia má nadviazať na autorovu predchádzajúcu publikáciu Fotograf Beatles, ktorá v roku 2000 dostala medzinárodnú Cenu E. E. Kischa.

Karol Plicka (1894 - 1987) bol etnograf, folklorista, zberateľ ľudových piesní, fotograf, scenárista, režisér, kameraman. Táto monografia podrobne mapuje život a tvorbu tejto pomaly zabudnutej osobnosti slovenskej fotografie. Pripomenie jeho najznámejšie fotografie, filmy i zozbierané piesne a poodhalí jeho súkromie. Obsahuje bohatý obrazový materiál a oživuje Slovensko také, ako ho na fotografiách a filmoch pred desaťročiami zachytil Karol Plicka. Autorom knihy je spisovateľ a teoretik fotografie Marián Pauer. Profesora Plicku poznal osobne a práve táto skúsenosť dodáva knihe čaro. V knihe sa nachádza bohatý obrazový materiál - fotografie Karola Plicku, zábery z jeho filmov, ale aj fotografie umelca pri práci, faksimile dobovej korešpondencie, rukopisy notových zápisov, spomienky jeho blízkych či fotografie z rodinného albumu Plickovcov.

Yuri Dojc sa narodil v roku 1946 v Humennom a v súčasnosti sa radí k najvýznamnejším kanadským fotografom. V auguste 1968, keď ruské tanky vtrhli do jeho rodného Československa, Yuri absolvoval jazykový kurz v Londýne. Po správach z domova sa jeho študentský štatút zmenil na štatút utečenca. Obrátil sa o pomoc na kanadský konzulát, ktorý mu vyšiel v ústrety. Onedlho Dojc pristál so svojimi snami o slobode a uplatnení sa v Toronte. Vo vrecku mal 6 dolárov... Yuri Dojc je veľkým hráčom na svetovej fotografickej scéne. Jeho klientmi sú etablované agentúry a dizajnéri po celej severnej Amerike. Stal sa renomovaným autorom vďaka svojej smelosti, reklamnej tvorbe, nezvyčajnej sérii Americké sny a najmä senzitívnym čiernobielym aktom.

Kniha sa vymyká z radu nielen atypickým formátom, ale najmä svojou filozofiou. Je to vlastne akási výzva na dialóg, ktorú Pauer formuluje slovami: „Kállayove fotografie vyvolávajú asociácie, divák si pri nich môže klásť otázky. A je len na ňom, či nájde aj odpovede. Fotograf mu nič nepodsúva, len nastoluje témy. Nie je to hra na slepú babu, ale ponuka na dialóg. O jeho úrovni rozhodujú vždy obe zúčastnené strany. Fotograf sa svojej úlohy zhostil, lebo vždy ide na doraz. Nech je téma akákoľvek. Na rade je divák jeho záberov. Ako odpovie? Naladí sa na rovnakú vlnovú dĺžku?“ Kállayove fotografie sú akési fotoromány v skratke. Vyvolávajú spomienky, ale aj inšpirujú k rozprávaniu príbehov, ktoré sa možno stali, alebo mohli stať. Najmä však nútia hľadať súvislosti. A zamýšľať sa nad krajinou i ľuďmi u nás i inde, kedysi a dnes, či životom a časom vôbec, bez ohľadu na mapu a kalendár. Opustené čižmy kdesi pri rozostavanom potrubí v zdevastovanej krajine oproti záberu na políčka a roľníkov bez techniky, námestie zaľudnené turistami a holubmi oproti osamelosti dvoch prázdnych stoličiek so zabudnutým klobúkom, či dve unavené staré ženy s nákupom - jedna roku 1962 v USA, druhá roku 1999 kdesi v Grécku.

Štefánikove fotografie z celého sveta odhaľujú pred nami novú dimenziu tohto mimoriadneho človeka. Dimenziu, ktorá sa opäť rozpína medzi Štefánikom-vedcom a Štefánikom-umelcom. Fotografický aparát používal s vášňou jemu vlastnou nielen ako vedecký nástroj, ale aj ako médium, ktoré dokáže dokumentovať svet a zachytiť neopakovateľný okamih. Fotografie, ktoré robil na svojich cestách, sú na jednej strane cenné dokumenty a na strane druhej majú neopakovateľný citový náboj.