Franz Kafka Knihy

"Sú dva hlavné ľudské hriechy, z ktorých sa odvodzujú všetky ostatné: nedočkavosť a nedbanlivosť. Pre nedočkavosť ich vyhnali z raja, pre nedbanlivosť sa ta nevrátia. Azda však len jediný hriech je hlavný: nedočkavosť. Pre ňu ich vyhnali, pre ňu sa ta nevrátia," píše vo svojich slávnych Aforizmoch kultová postava literatúry 20. storočia, pražský rodák Franz Kafka (1883-1924). Spolu s krátkymi prózami sa prostredníctvom bratislavského vydavateľstva Causa editio (preklad Milan Žitný z nemeckého originálu Das Erzählerische Werk, 1988) po prvýkrát v takejto podobe dostávajú do rúk slovenského čitateľa. Prvá časť Kafkových Krátkych próz povedľa Aforizmov (1917-1920) obsahuje spisovateľov knižný debut Rozjímanie (1912), Tresty (1916), Vidiecky lekár (1919) a Umelec hladovky (1924). Všetky texty vyšli ešte počas Kafkovho života a i tieto krátke epické útvary umožnili autorovi na spôsob šifry a podobenstva obnažiť absurdnosť ľudského života a zároveň upozorniť na hroziace odcudzenie a deštrukciu ľudskosti.

Franz Kafka - záhadný autor, temný vizionár, existenciálny mysliteľ. To všetko sa o pražskom spisovateľovi dozvieme skôr, ako otvoríme niektorú z jeho kníh. Je však tento ustálený obraz namieste? Môžeme snáď jeho dielo čítať - podobne, ako Milan Kundera - ako výtvor komika? Čo sa stane s Kafkovými textami, keď jeho autora vyvedieme z pražskej hmly? Ako sa zmení jeho obraz, keď ho zbavíme- podobne ako ilustrátor Dávid Soboň - čiernej farby? Knižný výber z najznámejších poviedok pražského, nemecky píšuceho spisovateľa v redigovanom preklade Milana Žitného, prináša nový, kafkovskou mytológiou nezaťažený pohľad na spisovateľovo dielo. Kniha obsahuje texty: Ortieľ, Premena, Opis zápasu, V trestaneckej kolónii, Umelec hladovky a Pred zákonom.

Kafkove poviedky Ortieľ, Premena, V trestaneckej kolónii či Umelec v hladovaní patria nepochybne k najčítanejším a najčastejšie interpretovaným krátkym textom minulého storočia. V Ortieli, ktorý Kafka napísal za jedinú noc v septembri 1912, nájde čitateľ zhutnený obraz autorovho celoživotného konfliktu s otcom, ako aj začiatok jeho vzťahu k Felice Bauerovej. Prvá veta v najdlhšej spomedzi Kafkových poviedok, v Premene, je sama osebe aforizmom či parabolou a jej koniec: „sa v posteli premenil na príšerného chrobáka“ poskytuje dodnes veľa možností na interpretáciu. Otcova strata pozície ako hlavy rodiny vedie akoby zákonite k degradácii syna na škodlivý hmyz, ktorý treba odstrániť. Príbeh neľudského správania k odsúdencom (V trestaneckej kolónii) má síce spravodlivé vyústenie, ale vnímame ho najmä ako Kafkovo odmietavé gesto voči vojne, ľudskému utrpeniu, rovnako ako príbeh hladujúceho umelca chápeme ako autorovo odmietnutie života založeného na konvenciách, na konzumácii právd ponúkaných inými. Ako vraví protagonista tejto poviedky: „Musím hladovať, nemôžem inak. (...) pretože som nenašiel jedlo, ktoré mi chutí“.

Slovenskému čitateľovi sa dostáva do rúk druhý zväzok obsiahleho výberu Kafkových próz. Na rozdiel od zväzku Krátke prózy I. (Causa editio 1996) obsahuje poviedky, črty, fragmenty, novely z Kafkovej literárnej pozostalosti, ktoré za jeho života nevyšli časopisecky ani knižne. Texty pochádzajú z troch veľkých súborov - Opis zápasu, Drobné poviedky a Fragmentárne poviedky - a predstavujú chronologickú vývinovú etapu Kafkovej tvorby v rokoch 1914-1924. Prózy ako Svadobné prípravy na vidieku; Blumfeld, starý mládenec; Lovec Gracchus; Pri stavbe čínskeho múru; V našej synagóge; Brloh a mnohé iné umožnili autorovi umocniť v tvare šifry a podobenstva svoje videnie priepastí ľudskej situácie a upozorniť na hroziace odcudzenie a deštrukciu osobnosti.Hoci jeho prózy motivicky v mnohom súznejú s expresionistickými výbojmi epochy, v ktorej žil a tvoril, jeho literárna iniciatíva ukazuje najmä do budúcnosti ako strhujúci výraz a odlesk mystéria ľudského jestvovania.

Druhým autorom Tatranských listov bol pražský nemecký spisovateľ Franz Kafka (1883 – 1924). Aj o ňom bolo z dostupných prameňov známe, že istý čas strávil v Tatranských Matliaroch, ale to bolo všetko. Kafka nebol pre totalitný režim prijateľnou osobnosťou prinajmenšom od Liblickej konferencie roku 1963, nebolo možné dostať sa k jeho materiálom. Až keď sa po roku 1989 otvorili aj pre nás zahraničné archívy a knižnice, Podtatranská knižnica prostredníctvom MMVS získala kompletné vydanie jeho korešpondencie vo francúzskom preklade, a tak sa jej podarilo vydať aspoň tatranské torzo, a to listy dvom, resp. trom ženám (Ottle Davidovej, Minze Eisnerovej a sprostredkovane Milene Jesenskej, pretože ten posledný list je známy len v odraze, cez vnem adresátky). Kafka strávil v Tatranských Matliaroch osem mesiacov. Zásluhou košického lekára prof. Miroslava Mydlíka má dnes neďaleko miesta svojho pobytu pamätník.

Kafka napísal List otcovi v novembri 1919, keď sa zotavoval v Schelesene neďaleko Libochu, severne od Prahy. Listu predchádzali dva roky napätia medzi synom a otcom...

Bankového prokuristu Jozefa K. prekvapia v deň jeho tridsiatych narodenín dvaja neznámi muži. Zatknú ho a oznámia mu, že sa proti nemu začal súdny proces. Zatknutého ponechajú na slobode, proces však pokračuje vyšetrovaním v záhadnom podkroví starého činžiaku. Jozef K. sa usiluje o ukončenie nezmyselného procesu, pretože ho súdia pre nikdy nevyslovené obvinenie. Najznámejšie dielo Franza Kafku je literárne brilantne sformulovanou otázkou ľudského bytia a jeho fungovania uprostred odľudštenej a zbyrokratizovanej modernej civilizácie.

Slavný román pražského rodáka doplněný o fragmenty, škrty a varianty. Šestý svazek díla Franze Kafky.

Franz Kafka, pražský nemecký židovský spisovateľ, ktorý v roku 1924 zomrel ako 41-ročný na tuberkulózu, ovplyvnil ako málokto iný vývin svetovej literatúry 20. storočia. Kafkove romány Proces, Zámok a Amerika, ale aj poviedky, aforizmy, úvahy, denníkové záznamy spred sto rokov fascinujú čitateľov na celom svete svojou "fantazijnou reálnosťou", s akou zobrazil tragickú neschopnosť človeka komunkovať, i jeho osudovú predurčenosť znásobenú byrokratickou odľudštenosťou mechanizmov moci. Vybral, zostavil a z nemčiny preložil Milan Richter.

Vášnivý, komplikovaný a nenaplnený takto možno charakterizovať vzťah Franza Kafku k viedenskej novinárke Milene Jesenskej.