Jana Juráňová Poradie kníh

Kultová Lekáreň U Salvátora ožíva v novej rozprávkovej knihe významnej autorky Jany Juráňovej. Knižka vyjde v rámci oceňovanej edície „Bratislavské rozprávky“, vydávanej občianskym združením Bratislavské rožky. SO SALVÁTOROM je príbeh trinásťročnej Cecilky a jej starej mamy „bab – Inky“, ktorý sa odohráva v súčasnej Bratislave. Pridajte sa k babke a vnučke na ich prechádzke mestom a jeho dejinami! Detský i dospelý čitateľ sa z knihy dozvie zaujímavosti nielen o samotnej dnes už kultovej Lekárni u Salvátora, ale aj o osobnostiach či udalostiach, ktoré formovali dnešnú Bratislavu. Text knihy významnej autorky Jany Juráňovej z edície Bratislavské rozprávky dopĺňajú kresby talentovanej ilustrátorky Lucie Žatkuliakovej, ktorá Lekáreň u Salvátora stvárnila na grafike legendárnych Čiernych dier.

Jana Juráňová nadväzuje románom NANIČHODNICA na svoje prózy zo súčasnosti (Utrpenie starého kocúra, Orodovnice, Nevybavená záležitosť, Cudzie príbehy). Zosnovala ho okolo osemdesiatničky Ľudmily, neviditeľnej starej ženy, ktorá nikam nepatrí. Napriek tomu či práve preto cez osud bezprizornej Ľudmily prenikáme do rôznych prostredí od zdravotníctva, charity, médií až po politiku, ako aj do životov tých, ktorí ich zaľudňujú novinára Miloša, bývalého politika Eliáša a jeho manželky Dorotky, lekára Igora, celebrity Lindy. Stávame sa svedkami príbehu starej ženy Ľudmily, ktorej sa život skomplikoval po smrti jej spriaznenej duše Marieny. Ako sa spoločnosť stavia k pomoci človeku, ktorý prišiel o svoje bývanie i o najbližších? Kniha Naničhodnica je sondou do zdravotníckeho prostredia, i prostredia médií, tzv. celebrít i ľudí, ktorí sú okato spokojní so sebou a svojím kresťanským prístupom k životu. Kto z nich Ľudmilu zachráni?

Co máme na mysli, keď hovoríme o telách v divadle? Telo je neoddeliteľnou súčasťou divadelnej produkcie a ovplyvňuje spôsob, akým ju vníma obecenstvo. Publikácia skúma komplexný vzťah medzi divadlom a telesnosťou, pričom sa opiera o príklady súčasného divadelného umenia. Odhaľuje napätia medzi telesnosťou, konkrétnymi telami, jazykom a pohybom v divadle. „Táto kniha presne odhaľuje, ako dnes uvažujeme o tele,“ hovorí Marina Abramović. Edícia zahŕňa sériu knižiek, ktoré skúmajú interdisciplinárnu energiu divadla a performancie, kladú otázky o vzájomných súvislostiach medzi divadlom a svetom. Každú knihu napísala významná osobnosť z oblasti divadelnej vedy, ktorá sa zaoberá kritickým myslením v tejto disciplíne. Colette Conroy, prednášajúca teóriu drámy na Royal Holloway, sa zameriava na znevýhodnenie v aplikovanom divadle. Jana Juráňová, spisovateľka a prekladateľka, preložila dielo viacerých významných autoriek a je spoluzakladateľkou feministického projektu ASPEKT. V súčasnosti pracuje aj v Divadelnom ústave ako redaktorka.

Vo svojej novej knihe spojila známa prozaička a dramatička Jana Juráňová tri cudzie príbehy: sú civilné, uštipačné, ironické, melancholické, detailné, nahnevané, rezignované aj vyrovnané, no predovšetkým zrelé, plné rešpektu voči životnej sile svojich protagonistiek. V prózach Zuzana a zopár starcov, Obeť a Cudzí príbeh tematicky spracováva mediálnu manipuláciu, brutálnu vraždu a účelovosť vo vzťahoch, venuje sa skryto i otvorene tolerovanej sociálnej nespravodlivosti a sleduje, ako súčasný bežný život často vyrastá z vlákien minulého režimu a aké metódy klamania nám pomáhajú ukryť pred nami samotnými to, čo vidíme.

Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921) sa vo svojej korešpondencii s manželkou Ilonou (1856 - 1932) odhaľuje ako nežný snúbenec a milujúci manžel. Listy, písané takmer tridsať rokov, sú pokojné, vrúcne a naplnené každodennosťou, pričom zachytávajú jedinečný príbeh ich celoživotného vzťahu, rozprávaný z jednej strany, keďže Ilonine odpovede sa zachovali len útržkovito. Väčšina korešpondencie sa sústreďuje na obdobie pred svadbou a krátke obdobia odlúčenia, najmä počas básnikových pobytov v kúpeľoch. Tieto listy otvárajú obraz manželského spolužitia a zachytávajú život na Slovensku z prelomu 19. a 20. storočia, pričom zachytávajú aj stálosť lásky v každodenných premenách a príbeh jazyka. Hviezdoslav sa odhaľuje ako komentátor rodinného a spoločenského diania, starostlivý domáci pán a občas aj ako advokát, čo bolo jeho pôvodné povolanie. Kniha, zostavená spisovateľkou Janou Juráňovou, ktorá sa vzťahu Pavla a Ilony Országhovcov venovala aj vo svojom románe, ponúka kompletnú korešpondenciu a bohatý doplnkový materiál, pričom vyniká grafickým spracovaním. Juráňová sa vrátila do archívov, aby na tento vzťah nazrela inými očami.

Divadelné hry (Salome Misky strieborné, nádoby výborné Tajomstvá Trúdy H. Topenie žiab Reality snov Medzi zrkadlami a hviezdami Sochárka Camille Claudel Zbombardujte kráľa a vojačikov smiechom) slávnej slovenskej spisovateľky, ktorých uvedenie - už od osemdesiatych rokov 20. storočia - vždy sprevádzal veľký záujem. A aj inscenovanie spĺňalo očakávania verejnosti i divadelníkov. Hneď Salome v interpretácii Jany Bittnerovej patrila k vrcholom vtedajšej divadelnej sezóny. Dnes je Jana Juráňová uznávaná autorka a (nielen) ako spoluzakladateľka Aspektu patrí k známym osobnostiam Slovenska, ktorých meno je spojený s podstatnými a dôležitými občianskými aktivitami. Zborník obsahuje divadelné i rozhlasové hry tejto autorky. Úvod ku knihe O antiiluzívnosti drámy napísala Dagmar Kročanová.

Autorka sa cez príbeh mladej ženy na starom portréte ponára do životov iných, aby do nich vtiahla aj nás: so zmyslom pre kontrast detailne konkretizuje priestory, do ktorých jemne a hĺbavo skicuje protagonistky svojej prózy (ja-rozprávačku, Editu, Mačku, Soňu, Marišku...) a ich interakcie s okolím. V útržkoch minulosti sa tu zrkadlí súčasnosť a vice versa.

Knižný rozhovor so známou tvárou Kultúrneho života a Slobodnej Európy - novinárkou, redaktorkou, prekladateľkou a filmovou i politickou publicistkou Agnešou Kalinovou je prvou publikáciou nového radu Rozhovory ASPEKTU. S Agnešou Kalinovou sa zhovárala Jana Juráňová, aby si pre seba aj pre nás ´zopakovala´ vraj krátke, ale o to úmornejšie 20. storočie.

Smutmosmiešne poviedky známej slovenskej prozaičky o nebeských aj pozemských láskach. Ilustrácie pre túto knižku poskytla zo svojho diela Bird's-eye view (2006) Pavlína Fichta Čierna, ktorá v mnohých dielach prekračuje sféru výtvarného umenia a zasahuje do oblasti sociológie, psychológie a medicíny. Potom v zime nadišiel čas zabíjačiek a ujo mi povedal: „To prasa, čo sme zabili, sa podobalo na toho tvojho Neckářa, malo oči tak blízko pri sebe." Urazená som odišla, bolo mi do plaču. Moja sokyňa vyhrala. Na jej Gotta si nikto netrúfol. Prasa, ktoré viselo rozpolené na hákoch, už nemalo hlavu, žiadnu tvár. Ženy umývali črevá, aby krvavničky a jaterničky nesmrdeli. Potom sa podával ovar. Keď ma nikto nevidel, chodila som kradnúť soľ zo stola v kuchyni. Oblizla som si prst, namočila do soli a znovu oblizla. Zakaždým som si sľúbila, že to bolo naposledy, ale o chvíľu som to urobila znovu. Premýšľala som, či je to krádež a či sa mám z toho vyspovedať.

Príhody a skúsenosti kreatívca Dobroša Dobríka pichľavým drobnohľadom Jany Juráňovej. Prečo sa Dobroš nemusí zastreliť a kto to vlastne je – to všetko prezradia čítavé príbehy z pera známej slovenskej spisovateľky. Dobrošove osudy sprevádzajú fotografie z predstavenia Bábkového divadla na Rázcestí Júlie Meinholmové Citová výchova hadej ženy.