Peter Pomerantsev Knihy

Pôsobivý životopis propagandistu druhej svetovej vojny Thomasa Seftona Delmera od jedného z popredných odborníkov na dezinformácie prináša ťažké otázky o povahe informácií. Čo ak nedokážeme bojovať pravdou proti lži? Dá sa vôbec vyhrať informačná vojna? V lete 1941 Hitler ovládol Európu od Atlantiku po Čierne more. Británia sa snažila bojovať s mocnou nemeckou propagandistickou mašinériou a zdôrazňovala, že Hitlerove časté rozhlasové prejavy, ktoré sa šírili po uliciach a do domácností, sú založené na klamstvách a nebezpečných predstavách. Britské tvrdenia, že Hitler predstavuje riziko pre bezpečnosť Európy, však mali len slabý vplyv na vlny dezinformácií. S výnimkou vysielania človeka s prezývkou der Chef, Nemca, ktorý spochybňoval nacistickú doktrínu. Mal prístup k tajomstvám vysokopostavených nemeckých vojenských funkcionárov a hovoril o vnútornej vzbure. Medzi jeho poslucháčov patrili nemeckí vojaci a občania, ale aj politici vo Washingtone, D. C., ktorí zvažovali vstup do vojny. No čo je najdôležitejšie, der Chef bol fikciou. Jeho postavu vytvoril britský propagandista Thomas Sefton Delmer, ktorý vo vojne zohral jedinečnú úlohu. Peter Pomerantsev sa snaží vyrozprávať Delmerov príbeh a súčasne je konfrontovaný s informačnou vojnou týkajúcou sa vojny v Ukrajine a odkrýva klamstvá Vladimira Putina. Kniha Ako vyhrať informačnú vojnu nie je len príbehom Thomasa Seftona Delmera, ale upozorňuje aj na podoby súčasnej propagandy a snaží sa zvrátiť priebeh informačnej vojny, ktorá formuje dnešnú realitu pred našimi očami.

As Peter Pomerantsev seeks to make sense of the disinformation age, he meets Twitter revolutionaries and pop-up populists, 'behavioural change' salesmen, Jihadi fan-boys, Identitarians, truth cops, and more

A journey into the glittering, surreal heart of 21st century Russia: into the lives of Hells Angels convinced they are messiahs, professional killers with the souls of artists, bohemian theatre directors turned Kremlin puppet-masters, supermodel sects, post-modern dictators and oligarch revolutionaries. This is a world erupting with new money and new power, changing so fast it breaks all sense of reality, where life is seen as a whirling, glamorous masquerade where identities can be switched and all values are changeable. It is home to a new form of authoritarianism, far subtler than 20th century strains, and which is rapidly expanding to challenge the global order. An extraordinary book - one which is as powerful and entertaining as it is troubling - Nothing is True and Everything is Possible offers a wild ride into this political and ethical vacuum.

Summer 1941, Hitler and his allies rule Europe from the Atlantic to the Black Sea. But inside Germany, there is a notable voice of dissent, Der Chef, whose radio broadcasts skilfully question Nazi doctrine. What listeners don't know is that Der Chef is a fiction, a character created by the British propagandist Sefton Delmer. As Peter Pomerantsev uncovers Delmer's fascinating lost story, he is called into a wartime propaganda effort of his own: the global response to Putin's invasion of Ukraine.[Bokinfo].

As Peter Pomerantsev seeks to make sense of the disinformation age, he meets Twitter revolutionaries, 'behavioural change' salesmen, truth cops, and much more. Forty years after his dissident parents were pursued by the KGB, he finds the Kremlin re-emerging as a great propaganda power.

Bandyta z duszą artysty, zawodowe podrywaczki, opasane dynamitem czarne wdowy, Nocne Wilki obrońcy świętej Rusi na motorach, oligarchowie rewolucjoniści, modelki o skłonnościach samobójczych, niedoszły reżyser, który z wyżyn Kremla pociąga za sznurki w politycznym teatrze lalek: witajcie w surrealistycznym sercu Rosji w XXI wieku, w jądrze dziwności. W kraju, który obejmuje dziewięć stref czasowych i zajmuje jedną szóstą powierzchni lądów, gdzie odcięte od świata wioski, w których ludzie wciąż czerpią wodę z drewnianych studni, współistnieją z mieniącymi się błękitnym szkłem i stalą wieżowcami nowej Moskwy, jedyną spajającą siłę stanowi telewizja. To ona jest najważniejszym narzędziem nowego typu autorytaryzmu, dużo subtelniejszego niż jego dwudziestowieczne odmiany. Bo w nowej Rosji nawet dyktatura to reality show