Domenico Starnone sa vo svojej tvorbe často zameriava na témy súvisiace s jeho skúsenosťami stredoškolského učiteľa. Jeho písanie, ktoré sa objavilo v rôznych novinách a satirických časopisoch, skúma hlbšie aspekty života a vzdelávania. Okrem svojej literárnej kariéry pôsobil aj ako scenárista, pričom niektoré jeho knihy boli adaptované do filmov. Jeho jedinečný štýl a prenikavé postrehy z neho robia pozoruhodný hlas v talianskej literatúre.
Exploring themes of childhood, memory, and obsession, this novel delves into the complexities of the narratives we create and inhabit. The story, crafted by National Book Award Finalist Domenico Starnone, invites readers to reflect on the fictions that shape our lives, offering a poignant examination of how these elements intertwine and influence our perceptions of reality.
In this novel, a couple exchange confessions during nightly blackouts in a Boston apartment as they struggle to cope with a heartbreaking loss.
Sme posadnutí pohľadom iných, čerpáme z neho sebavedomie, je meradlom všetkých našich úzkostí. Robíme všetko preto, aby sme vyzerali čo najlepšie, aby naše ľúbostné vzťahy vyzerali čo najkrajšie, pričom vieme, že temnota nikdy nie je ďaleko. Stačí, aby jediný človek na svete poznal naše tajomstvá. Mladý muž a veľmi mladá brilantná žena prežijú búrlivý románik. Po jednej z hádok dostane Teresa nápad. „Povedz mi niečo, čo si ešte nikomu nepovedal,“ navrhne Pietrovi. „Takto budeme navždy spojení.“ Prirodzene, zakrátko sa rozídu. Pietro stretne Nadiu, ktorou je úplne očarený, no pár dní pred ich svadbou sa objaví Teresa a spolu s ňou tieň tajomstva ako varovanie: „Dávaj si pozor!“ Po medzinárodnom úspechu románu Zviazaní sa omenico Starnone vracia k skúmaniu protichodnoti ľudských vzťahov, citov a vášní.
FROM THE AUTHOR OF THE INTERNATIONAL BOOKER LONGLISTED AND WINNER OF THE STREGA PRIZE THE HOUSE ON VIA GEMITO
Román Zviazaní o manželstve a putách napísal jeden z najpopulárnejších súčasných talianskych spisovateľov. Vandino a Aldovo manželstvo sa tak ako mnoho iných nevyhlo nástrahám rutiny, vyčerpania, chladu. Napriek tomu prežilo. Alebo aspoň tak to na prvý pohľad vyzerá. Napriek tomu, že k zlomu v ich vzťahu došlo už pred mnohými rokmi, pri bližšom pohľade sú praskliny stále badateľné. Sú ako popraskaná váza, ktorá sa môže pri najmenšom otrase rozpadnúť. Alebo sa už rozbila, len si to nikto nechce priznať. Domenico Starnone napísal strhujúci príbeh o vzťahoch, rodine, rozviazaných a pritesných uzloch a o nevyhnutných následkoch našich činov.
Uno scrittore maturo sta avviando la stesura del suo nuovo romanzo. È incerto, insicuro dei propri mezzi. Lo diventa ancora di più quando incontra Gamurra, un ambizioso giovanotto che gli affida la sua opera prima sperando di essere aiutato. Il piccolo mondo della letteratura ronza, è un rumore di fondo che mal si concilia con il lavoro. Eppure è dentro quel mondo che Gamurra riappare ormai coronato dal successo, ed è in quel mondo che il protagonista corteggia, ricambiato, una "collega" colta e affascinante, tanto da minare il suo rapporto con la moglie. Da bambini si gioca con l'imperfetto (io ero, tu eri) e si evocano mondi immaginari. Da adulti un artista continua il gioco. Ma quanto è pericoloso abitare una realtà parallela?
Po smrti svojho otca Federìho sa rozprávač vydáva po stopách života tohto rozmarného a impulzívneho muža, cez deň železničného robotníka a v noci maliara. Najstarší syn vo svojich spomienkach na otca a detstvo strávené v tieni jeho nálad a rozmarov odkrýva rôzne otázky ľudskej existencie. Určujú náš život vonkajšie okolnosti? Alebo sa na ne iba vyhovárame? Federì sa celý život tváril ako obeť svojho nízkeho pôvodu, pre ktorý sa nikam nedostal, bol človek, ktorý vláči manželku a deti ako bremeno, brániace preraziť mu vo svete umenia. Svojimi výbuchmi a urážlivosťou určuje život celej rodiny. A čo rodičia, dokážu deťom odovzdať svoje hodnoty alebo sa deti musia voči nim vymedziť a tak nájsť vlastnú cestu? Syn neznáša otcove poznámky o ženách, o sexe, jeho svetácke, arogantné správanie, a preto sa rozhodne, že nikdy nebude taký, že bude robiť presný opak. A tak mu otec určuje život, aj keď s ním už nie je. Retušovaním vrstiev spomienok syn postupne otvára okná do svojej minulosti v byte na Via Gemito, kde žil obklopený veľkou rodinou, a prežíva tak svoje detstvo poznačené úzkosťou, rešpektom a strachom, ktoré v ňom Federì vzbudzoval. Barokové rekviem za otca, ktorý odmieta úplne zomrieť, nasiaknuté neapolským temperamentom.
Introduzione di Domenico Starnone. Il travaglio compositivo dell'opera rispecchia la crisi, non solo politica, ma soprattutto filosofica ed esistenziale dell'autore, scaturita dal contrasto tra leggi meccanicistiche della natura e ansia di vita, tra razionalismo e nuove aspirazioni romantiche.
