Svetlana Žuchová Poradie kníh

Autorka prichádza s novelou o vzťahoch, o vzťahu matky k dieťaťu i dospelého dieťaťa k matke. Rôzne perspektívy, rôzne uhly pohľadu. Kým si Zora robí starosti o syna, Tamara sa snaží postarať o mamu. Obe si pritom kladú podobné otázky a premýšľajú, či majú prehnané obavy alebo, naopak, podceňujú zjavné nebezpečenstvo. Kým zisťujú, že nedokážu nadobudnúť istotu a okolie ich zmätok ešte posilňuje, dejú sa okolo nich nevysvetliteľné udalosti, ktoré vyústia do nečakanej ponuky.

V jadre psychoterapeutickej medicíny je myšlienka, že pri liečbe pacienta je potrebné vidieť jeho psychický a somatický stav v celkových súvislostiach a primerane k tomu nastavovať liečbu. Slovenské vydanie tejto osvedčenej učebnice vychádza z aktuálneho 8. nemeckého vydania (2017). V Nemecku slúži odborným lekárom pre psychosomatickú medicínu a psychoterapiu a sprostredkováva psychosomatické myslenie a psychoterapeutické postupy z psychodynamickej perspektívy. Vyhľadávaná je aj psychológmi a psychoterapeutami rôznych škôl.

Životný príbeh hlavnej hrdinky Marisie, ktorá sa po smrti matky rozhodla vrátiť z Viedne na Slovensko a pracuje ako zdravotná sestra, jej spomienky na matkino umieranie a začleňovanie do rodiny partnera. Každodenný, banálny život sa strieda s výnimočnými životnými situáciami, pričom každodennosť víťazí. Marisia sa stretáva s nájdeným nevlastným bratom, o ktorom dovtedy nevedela. Hlavným motívom rozprávania sú rodinné väzby, pôvodné aj novo utvorené, úzke aj formálne, ich dôležitosť i zbytočnosť.

Štvorica postáv, štyria prisťahovalci, ktorí sa za cenu nemalého úsilia snažia začleniť do novej spoločnosti. Hmotné istoty sa však nedajú nadobudnúť tak jednoducho, preto sa neraz uchyľujú aj k nelegálnemu spôsobu získavania materiálnych statkov. Pokus o adaptovanie sa v cudzom prostredí, otázka, kde je človek ukotvený a ktoré rozhodnutie v živote vedie k šťastiu, je leitmotívom románu. Súťaž medzi tými, ktorí sa rozhodli zostať v rodnej krajine, a tými, ktorí z nej odišli za vidinou slobody a dostatku do cudziny, sa končí remízou: na konci neľahkej púte nikoho nečaká ani šťastné partnerstvo, ani blahobyt.

V Kopcsayovom humore je niečo ozaj tragické, trápne a zároveň premiešané s takou dávkou nostalgie, že to pocítite na vlastnej koži. Kopcsay má vážny dar písať – obyčajne o obyčajných veciach, nehrdinských skutkoch našich každodenných, o ošťatých rukách a uhoľných prázdninách, ale nie je to len plácanie do vetra ako väčšina autorov z klubu L.C.A.

Osem poviedok Svetlany Žuchovej ukazuje, že ich autorka si rada predstavuje a rada sníva, že má potešenie z hry, ktorú si sama vymyslí. Vo svojich prózach sa pohráva s príbehmi, postavami i rozprávačskými postupmi, sem-tam i s čitateľmi...