"Dlho sa menej vedelo a menej hovorilo o druhej, neoddeliteľnej zložke Kukučínovho diela, o jeho vnútornom rozmere, o Kukučínovom živote v epike, o jeho vnútornej biografii, ktorú do svojej na pohľad takej objektívnej epiky systematicky vkladal, Až z literárnohistorického odstupu sa tento autorov subjektívny svet sprvu dal tušiť a postupne aj odkrývať konkrétnejšie..." z úvodu v knihe.
Hurbanov Olejkár, "povesť z počiatku 14. storočia" - ako svoju beletristickú prácu označuje sám autor - je typickou prózou pre náš literárny romantizmus a zároveň i naše národné hnutie v predminulom storočí. Hurban uplatnil v Olejkárovi názory svojej generácie a vykreslil uhorského oligarchuMatúša Čáka ako predstaviteľa slovenskej svojbytnnosti, národného panovníka. Zidealizovaný Matúš je tu vlastne tlmočníkom politicko-národného úsilia Štúrovej školy. V tôni tohto velikána zosnoval autor napínavú a romantickými zápletkami presýtenú fabulu, ktorú zaplnil postavami s tajomnými a nešťastnými osudmi.
Monografia je pokusom sústavne literárnohistoricky spracovať a zhodnotiť vývin a problémy slovenskej romantickej prózy, ba i širšie: vývin slovenskej prózy od najstarších zachovaných prejavov až do prvej polovice 19. storočia.
