Ľubica Hábová Poradie kníh

Násilie a jeho následky - od týrania v súkromí po politický teror. Kniha profesorky psychiatrie na Harvardovej univerzite je široko koncipovaná práca o psychickej traume ako dôsledku prežitého násilia. Masové ukrutnosti, ktoré sa napáchali počas vojen v Európe, Ázii a Afrike, pritiahli medzinárodnú pozornosť k devastujúcemu účinku násilia a vyústili do poznania, že psychická trauma je celosvetový a univerzálny jav. Násilie sa však nestáva "len tak", a nech sa týka jednotlivej osoby, alebo celých skupín ľudí, vždy ide o to, že ten, kto má moc, zneužíva svoje postavenie. No kým politické zajatie vo všeobecnosti vnímame a registrujeme, domáce zajatie, v ktorom trpia ženy a deti, veľmi často nevidíme. Výskum psychickej traumy spôsobenej násilím je teda zákonite politická vec. Jedinečným prínosom knihy je spôsob, akým autorka prepája súkromný svet osôb, ktoré prežili násilie, a spoločenský kontext, ktorý svojou štruktúrou umožňuje násilie páchať.

"Austrálska feministická filozofka a politologička skúma podstatu sociálnej zmluvy a pomenúva jej doposiaľ nerozpoznanú, ale veľmi významnú súčasť - sexuálnu zmluvu, čiže zmluvu upravujúcu zdanlivo "prirodzené" vzťahy medzi pohlaviami. Autorka odhaľuje podstatu sexuálnej zmluvy, jej fungovanie v spoločnosti, "bratské" putá súdržnosti medzi mužmi, spôsob, akým funguje v spoločnosti manželská zmluva, a nanovo skúma aj podstatu prostitúcie. A napokon, v celom kontexte knihy zisťuje, prečo sa v modernej občianskej spoločnosti všetci muži považujú za dosť dobrých na to, aby mohli byť pánmi žien. Z angličtiny preložila Ľubica Hábová Ukážka: Jedno staré anarchistické heslo hovorí, že "žiadny človek nie je taký dobrý, aby mohol byť pánom iného človeka". Je to obdivuhodná myšlienka, toto heslo však nič nehovorí o jednom kľúčovom momente. V modernej spoločnosti sa všetci muži považujú za dosť dobrých na to, aby mohli byť pánmi žien.

Rortyho najambicióznejšia kniha, v ktorej sa mu podarilo spojiť do jedného myšlienkového celku analytickú filozofiu jazyka, hermeneutiku a pragmatizmus, ktoré väčšina filozofov pokladá za nezlúčiteľné. Výsledkom je filozofický názor, ktorý sa zvykne nazývať neopragmatizmus: podľa neho ľudské poznanie nie je zhoda medzi obsahom našej mysle a skutočnosťou nezávislou od tejto mysle.