Milan Krankus Knihy

Prednášky Edity Steinovej o žene a jej určení sú ojedinelým dielom v rámci kresťanskej reflexie o žene. Sú aktuálne a súčasné, prispievajú k dialógu o feminizme v spoločnosti a Cirkvi. Jej texty sú odporúčaním, ako chápať určenie ženy a ako ju viesť, vychovávať a formovať k naplneniujej určenia. Učia nás, ako vnímať a prežívať tajomstvo osoby každého človeka, ženy samej, ale aj muža, odlišných, ale aj rovnocenných ako Božích detí. Nádherné je spolu s ňou odkrývať tieto velké pravdy o človeku a zasadiť ich ako semienka do každodennej reality a jej prežívania. Názory Edity Steinovej mali značný vplyv na filozofický vývin a personalizmus Jána Pavla II., ktorý v reči pri jej vyhlásení za patrónku Európy ocenil práve jej prínos v oblasti boja za práva žien a rozpracúvanie kresťanskej feministickej antropológie.

Asi päťdesiatročný J. Fenimore Cooper píše prvý zväzok svojho päťdielneho románového cyklu, ktorého hrdinom je Natt Bumppo, šikovný lovec a skvelý strelec. Tohto sympatického zálesáka spoznávame v jednotlivých životných úsekoch ako Lovca Jeleňov, Sokolie Oko, Stopára a Koženú Pančuchu.V hlbokých lesoch, plných zvere a vtáctva, vládol odjakživa Indián, ktorý sa podriaďoval iba mocnému a múdremu Manitouovi. Amerika mu bola rodnou kolískou i dobrou matkou, kým velebnú samotu nenarušil biely pán. Boli to predovšetkým Angličania a Francúzi. Mnohí z belochov prišli sem bojovať za svojho kráľa, iní pre vojenskú kariéru, mnohí dobrodruhovia, ktorým bolo doma prihorúco, hľadali v hlbokých lesoch, kam nesiahala moc zákona, úkryt. Samotný dej je jednoduchý. Čingačgúk si prišiel k Hurónom po svoju nevestu, ktorú mu uniesli. Lovec Jeleňov pomáha priateľovi pri únose, ale sám padne do zajatia a čaká ho pomalá, ukrutná smrť. V dramatických udalostiach, zauzlených životnými osudmi Toma Plavca, žijúceho v akomsi vodnom hrade na jazere Otsego spolu so svojimi dvoma dcérami, a Harryho Marcha, ktorý sa uchádza o priazeň jednej z dcier, prekrásnej Judity, vykreslil Cooper plasticky obidve tváre Ameriky. Vydanie druhé, upravené

Prezentowane w książce studia ze spotkań krakowsko-bratysławskich dotyczą istotnych faktów z teorii i historii wychowania na Słowacji i w Polsce. Zdominowała je problematyka recepcji pedagogiki zachodniej i kierunków jej rozwoju na Słowacji w latach 1918–1938 (Milan Krankus), rozwój pedagogiki rodziny w obu krajach (Janina Kostkiewicz, Mária Potočárova) oraz humanistyczny i personalistyczny zarazem kierunek rozwoju uspołecznienia uczniów w systemie oświatowym współczesnej Słowacji (Ivan Podmanický). Uprzystępniane w kolejnych studiach fakty i refleksje z jednej strony świadczą o prężności rozwoju myślenia humanistycznego i społecznego w obu krajach, z drugiej zaś pokazują międzynarodową wspólnotę dyskursu pedagogicznego Europy Środkowej. Jak się bowiem okazuje, wiele inspiracji – dotyczących kierunków rozwoju pedagogiki w obu krajach – jest wspólnych. Do ich śledzenia, odkrywania i porównywania autorzy zapraszają wszystkich zainteresowanych. Pozostajemy z nadzieją, że dwujęzyczność pracy (ze względu na powszechne rozumienie języka naszych południowych sąsiadów) nie będzie przeszkodą dla potencjalnych Czytelników.