Milan Krankus Knihy

Prednášky Edity Steinovej o žene a jej určení sú ojedinelým dielom v rámci kresťanskej reflexie o žene. Sú aktuálne a súčasné, prispievajú k dialógu o feminizme v spoločnosti a Cirkvi. Jej texty sú odporúčaním, ako chápať určenie ženy a ako ju viesť, vychovávať a formovať k naplneniujej určenia. Učia nás, ako vnímať a prežívať tajomstvo osoby každého človeka, ženy samej, ale aj muža, odlišných, ale aj rovnocenných ako Božích detí. Nádherné je spolu s ňou odkrývať tieto velké pravdy o človeku a zasadiť ich ako semienka do každodennej reality a jej prežívania. Názory Edity Steinovej mali značný vplyv na filozofický vývin a personalizmus Jána Pavla II., ktorý v reči pri jej vyhlásení za patrónku Európy ocenil práve jej prínos v oblasti boja za práva žien a rozpracúvanie kresťanskej feministickej antropológie.

Korešpondencia medzi Albertom Einsteinom a Sigmundom Freudom z tridsiatych rokov 20.storočia rovnako ako ich ďalšie texty venované otázkam vojny a mieru nadobúdajú vo svetle aktuálnych udalostí až obludnú platnosť. Neschopnosť medzinárodných inštitúcií vynútiť si dodržiavanie pravidiel, priveľká moc sústredená do rúk narcistických osôb, úloha kultúry, či otázka prečo sa ľudstvo aj napriek tragickým skúsenostiam znovu a znovu uchyľuje k deštrukcii, to všetko sú témy, ktoré títo myslitelia zahrnuli do svojho jedinečného a nadčasového interdisciplinárneho skúmania. Kniha ponúka výber z korešpondencie dvoch veľkých osobností a ich ďalšie texty, v ktorých reagujú na spúšť, ktorú po sebe zanechala prvá svetová vojna, netušiac, že tá ďalšia a ešte ničivejšia ešte len prichádza. Albert Einstein sa na Sigmunda Freuda obracia s otázkou, či existuje spôsob, ako odvrátiť od ľudstva hrozbu vojny - s nádejou, že ju osvetlí z perspektívy jeho hlbokých znalostí ľudského pudového života. Freud sa k tejto otázke vracia aj v ďalších textoch a skúma sklamanie, ktoré vojna vyvolala, a zmenu postoja k smrti, ku ktorej nás – ako každá iná vojna – núti.

Asi päťdesiatročný J. Fenimore Cooper píše prvý zväzok svojho päťdielneho románového cyklu, ktorého hrdinom je Natt Bumppo, šikovný lovec a skvelý strelec. Tohto sympatického zálesáka spoznávame v jednotlivých životných úsekoch ako Lovca Jeleňov, Sokolie Oko, Stopára a Koženú Pančuchu.V hlbokých lesoch, plných zvere a vtáctva, vládol odjakživa Indián, ktorý sa podriaďoval iba mocnému a múdremu Manitouovi. Amerika mu bola rodnou kolískou i dobrou matkou, kým velebnú samotu nenarušil biely pán. Boli to predovšetkým Angličania a Francúzi. Mnohí z belochov prišli sem bojovať za svojho kráľa, iní pre vojenskú kariéru, mnohí dobrodruhovia, ktorým bolo doma prihorúco, hľadali v hlbokých lesoch, kam nesiahala moc zákona, úkryt. Samotný dej je jednoduchý. Čingačgúk si prišiel k Hurónom po svoju nevestu, ktorú mu uniesli. Lovec Jeleňov pomáha priateľovi pri únose, ale sám padne do zajatia a čaká ho pomalá, ukrutná smrť. V dramatických udalostiach, zauzlených životnými osudmi Toma Plavca, žijúceho v akomsi vodnom hrade na jazere Otsego spolu so svojimi dvoma dcérami, a Harryho Marcha, ktorý sa uchádza o priazeň jednej z dcier, prekrásnej Judity, vykreslil Cooper plasticky obidve tváre Ameriky. Vydanie druhé, upravené