Anton Rákay Knihy

Rákayovo svojrázne komponované dielo odvážne otvára trinástu komnatu háklivého a tabuizovaného problému etiky veriaceho človeka a lekára. Román Hriech je príbehom dvoch ľudí, napriek modernej realite dvadsiateho prvého storočia tvrdo konfrontovaných s názorovou rigiditou stredoveku. Bezdetná lekárka-onkologička a kňaz viazaný štatútom celibátu prežívajú oneskorenú, v dnešných časoch až staromódne dojemnú životnú lásku, vedení úsilím zodpovedne riešiť svoj vzťah pred Bohom i pred zákonom. Najintímnejší emocionálny svet Andrey a Martina sa prelína so skutočnosťou a exkurzmi do Biblie a histórie, neobchádzajúc odpovede na tie najháklivejšie medicínske otázky súvisiace s eutanáziou, darcovstvom orgánov a všetkým, čo dnes trápi človeka riadiaceho sa Muntheho krédom „Ľuďom nedáš nič, ak im nedaruješ seba samého“. Anton Rákay (nar. 15. 5. 1925 vo Vrbovom), povolaním lekár, vydal romány Tabu (1991), Dvojitá stredová čiara (1994), Koniec sezóny v Raji (1994), Tiché biele steny (1995), Zatmenie hviezd (1997), Podaj ruku smrti (1998), Ženská záležitosť (2001), A žiť budeš ďalej (2001), Polčas rozpadu (2002), Zákon prežitia (2003). Je zároveň autorom próz pre deti Rozprávky z Javorovej doliny (1998) a Rozprávky tatranské (2003).

Román je druhý v poradí autora , lekára. Je tragickým príbehom vášnivej, nenaplnenej lásky starnúceho lekára-chirurga, telesne i psychicky poznačeného rodinnou tragédiou. Zobrazuje životné cesty vyše šesťdesiatročného MUDr. Andreja Kaveckého a mladej dvadsaťdvaročnej zdravotnej sestry Janinky Turčekovej v čase jej dočasnej životnej krízy.

Transplantácie ľudských orgánov - hlboko etických, filozofických i odborných otázok, v pozadí, ktorých stojí rozhodovanie o žití či nežití človeka. Téma, ktorá sa hlboko ľudsky dotýka nás všetkých, rezonuje v románe z lekárskeho prostredia, v ktorom nechýba pútavý príbeh, napätie i láska.

Román známeho slovenského prozaika a lekára polemizuje s mravným problémom eutanázie. Príbeh lekára umierajúceho na nevyliečiteľnú chorobu, ktorý dobrovoľne napíše splnomocnenie, aby ošetrujúci lekári v najvyššom štádiu jeho choroby ukončili jeho život spôsobom, ktorý sami uznajú za vhodný. Jednoduché rozhodnutie muža, ktorý vie, čo ho čaká, mení sa však na zúfalý zápas zodpovednosti, zákonov a ľudskej lásky. Autor sugestívne analyzuje človeka v hraničnom stave života a smrti. Sám ako lekár dokonale ovláda prostredie i problém, utrpenie pozná zo všetkých strán a dáva základnú otázku – kedy sa človek stáva človekom a kedy ním prestáva byť.

Dej je situovaný do atraktívneho prostredia vidieckeho zdravotníckeho zariadenia. Hlavná postava, lekár - gynekológ, ktorý sa čoraz častejšie stretáva so zhubným nádorovým ochorením prsníkov, odhaľuje súvislosť medzi výskytom ochorení a používaním kozmetických prípravkov... V románe sa stretávame s otázkami lekárskej a ľudskej etiky, problémami nefungujúceho manželského vzťahu a naopak krásne sa vyvíjajúceho nemanželského vzťahu.

Talentovaná študentka Adriana rok pred promóciou prežíva čistú lásku. Zdá sa, že ani nečakané tehotenstvo na jej vzťahu s učiteľom Braňom nič nezmení. S novou situáciou však prichádza osudová voľba. Konfrontácia životných etických princípov, hlbokej viery a diktátu svedomia ju privedie ku kroku, po ktorom prežíva ťažkú traumu.

Román súčasného slovenského spisovateľa je unikátne spracovaným príbehom legendami obostretého Turínskeho plátna. Vzrušujúci príbeh veľmi výrazne pripomína svojími atraktívnymi prozaickým postupmi známe diela spisovateľa Dan Browna, predovšetkým jeho Vinciho kód. Rákay podobne ako americký spisovateľ či iní svetoví bestseleristi predkladá tematicky i štylisticky experimentálne poňaté dielo nielen v rámci svojej tvorby, ale aj v kontexte súčasnej slovenskej literatúry. Autor ťažisko svojho románového príbehu presúva z východiskového prostredia slovenského protifašistického odboja do súčasného sakrálneho maliarskeho prostredia Talianska a predkladá možnosť autorstva známej tajomnej maľby Michelangelovi! Autor pritom vzrušujúco analyzuje často tabuizované témy, ktorými sú homosexualita, obrazoborectvo, náboženský fanatizmus, ale aj bulvárnosť médií, za ktorými zreteľne cítiť morálna bezuzdnosť a chamtivosť.

Najnovšia zbierka poviedok renomovaného slovenského autora Antona Rákaya prináša trpké spomienky na nedávnu minulosť v dejinách nášho národa - II. svetová vojna, deportácie židovského obyvateľstva do koncentračných táborov, Slovenské národné povstanie či dôsledky okupácie vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 - témy, na ktoré by sa nemalo zabúdať. Na osudoch jednotlivcov dokazuje silu a zraniteľnosť človeka, hrdinstvo i zbabelosť ľudí v hraničných životných situáciách, rozoberá otázky povinnosti, lekárskej etiky, svedomia a viery.Opätovne hovorí tiež o dlho tabuizovaných témach eutanázie, transplantácie, dobrovoľného darcovtstva orgánov. To všetko v presvedčivých príbehoch plných ľudskosti, bolesti zo zrady blízkeho človeka, ale hlavne nádeje a lásky, ktorá jediná v dnešnom svete dáva ľudskému životu zmysel.

V dramatickom románe s provokujúcim názvom, opakom biblického prikázania, známy prozaik zachytáva zložitosť obdobia druhej svetovej vojny, keď sa kruto lámali ľudské osudy i charaktery. Príbeh, ktorý utkal sám život, plynie v imaginárnom mestečku Strážov, cez spolužitie rôznych národností, vznik prvej Slovenskej republiky, vojnové krutosti až do prirodzene vygradovaných tragických rozuzlení, najkrajšie sviatky roka sa stávajú sviatkami smrti... Dielo ohromuje svojou priamočiarosťou, presvedčivosťou, ľudskosťou, umožňuje zvnútra chápať myslenie i konanie ľudí v zlomových udalostiach.

Povedať, či nepovedať pacientovi pravdu, že má rakovinu, to je základná otázka románu Tabu, ktorá napokon vyúsťuje do poznania, že pravda je v podstate jediná istota človeka v dnešnom rozbúrenom svete. Túto biologickú nevyhnutnosť pravdy premieta autor aj do spoločenskej sféry. Mladý hrdina románu Ing. Ivan Rybár sa vlastne nezľakne ani tak biologickej rakoviny na svojom pľúcnom laloku, s tou je schopný bojovať, hoci mu privodí veľmi nespravodlivá a krutá, ale nevie sa zmieriť s onou rakovinou ducha a morálky, pochádzajúcou z gadžovskej nafúkanosti prostredia socialistickej džentry, ktorej objektom i subjektom sa vari aj proti svojej vôli sám stal.