Miroslav Eliáš Knihy

Prečo majú Márie meniny 12. septembra? Záchranca Viedne pochádzal zo Slepčian. Husársky kúsok generála Cobora v Šuranoch. Achiles z Topoľčianok a Mars z Humenného. Herkules kresťanov z Ruskej a príbeh vína Egri bikavér. To je len malý výber hesiel z knihy Zabudnutí hrdinovia protitureckých bojov, ktorá približuje viac ako 60 osobností slovenských dejín. Kniha mapuje ich zachované pamiatky v podobe náhrobkov či iných pamiatok z prostredia slovenských kostolov a múzeí. Ponúka exkurz do našich dejín, ide po stopách osobností protitureckého odboja, hlavne zo 16. a 17. storočia. Stáva sa námetom pre spoznávanie našich pamiatok a kultúrneho dedičstva v prospech rozvoja kultúrneho turizmu. Vychádza pri 350. výročí osudného vpádu osmanskej armády na územie Slovenska v roku 1663 a pri 330. výročí slávnej a európsky významnej bitky pri Viedni, ktorá má svoj význam i pre nás. Kniha obsahuje viac ako 140 obrázkov, medzi ktorými nájdete brnenie Ladislava Esterházyho padlého v bitke pri Veľkých Vozokanoch, či osmanskú zástavu, ktorú získali Poliaci v bitke pri Štúrove v roku 1683 a dodnes ju návštevníci obdivujú v krakovskom zámku Wawel.

Biele zlato - katalóg cukrovarníckej zbierky, predstavuje zaujímavú zbierku k dejinám slovenského cukrovarníctva, ktorú spravuje Mestské múzeum Šurany, vrátane histórie tohto priemyselného odvetvia, cez technológiu výroby od repy až po cukor na vašom stole. Prostredníctvom predmetov získa čitateľ ucelený pohľad o slovenských cukrovaroch(Šurany, Trnava, Sereď, Sládkovičovo, Pohronský Ruskov, Vlčkovce, Nitra, Tovarníky, Záhorská Ves, Dunajská Streda, Rimavská Sobota...) a niektorých dôležitých osobnostiach. V 19. storočí, keď bol cukor drahým produktom, získal označenie biele zlato. Cukrovarníctvo a cukrovary, ako jeden zo segmentov potravinárskeho priemyslu na seba viazali aj konzervárne. Mnohé obaly a podnikové značky dodnes vyvolávajú nostalgické spomienky tak, ako mladej generácii už nič nepovie ,,sviatočný" bridž cukor, či cukrová homoľa.

Publikácia pútavým spôsobom oboznamuje čitateľov so stáročiami dejín hradu Sklabiňa - jeho majiteľmi a osobnosťami, ktoré zasiahli do jeho dejín, ako aj dejín Turčianskej stolice. Najväčšiu pozornosť venuje obdobiu 16. a 17. stor., kedy sa dedičnými vlastníkmi hradu a zároveň dedičnými turčianskymi županmi stali Révayovci.

Publikácia vyšla pri príležitosti 160. výročia založenia cukrovaru v Šuranoch. Kniha vznikala na základe historicko-archívneho výskumu a zo spomienok bývalých pracovníkov. Autor na začiatku priblížil krátke dejiny európskeho a slovenského cukrovarníctva a cez ne sa dostal k dejinám šurianskeho cukrovaru. Priblíži nám okolnosti založenia cukrovaru, vyzdvihol jeho význam a roky budovania.

Hlavným zámerom publikácie Pevnosti a opevnenia je priblížiť pomocou textov, fotografií, náčrtov či historických pohľadníc históriu stavieb fortifikačných objektov od 16. storočia až po druhú polovicu 20. storočia. Kniha pozostáva z dvoch základných kapitol: Protiturecké pevnosti a Opevnenia 20. storočia. Prvá kapitola – Protiturecké pevnosti čitateľa bližšie oboznamuje s protitureckou obrannou líniou a najmä pamiatkami obranného systému banských miest na strednom Slovensku. Nechýbajú ani pevnostné body obrany Podunajska či ďalšie bastiónové pevnosti najmä na území západného Slovenska. Druhá kapitola - Opevnenia Slovenska 20. storočia mapujú najmä obdobie prvej svetovej vojny z hľadiska fortifikačných objektov, medzivojnovú etapu stavby československej obrannej línie či opevnené body a línie počas druhej svetovej vojny. Texty o pevnostiach a opevneniach sú popretkávané zaujímavosťami z období, ktoré sa viažu k ich stavbe a približujú aj historické udalosti či reálie tej-ktorej doby. Čitateľ tak skôr môže pochopiť súvislosti, ktoré sú spojené s ich realizáciou. Nechýbajú dobové ilustrácie, staré pohľadnice, pôdorysy, mapky a samozrejme súčasné fotografie.

Forgáchovci z Gýmeša, z dnešného Jelenca, patria k najstarším šlachtickým rodom na Slovensku, a tak i v dejinách Uhorského kráľovstva. Táto knižná publikácia chce byť uceleným spracovaním poznatkov o dejinách tohto známeho a významného rodu, ktorý pôsobil najmä na území Horného Uhorska - na území dnešného Slovenska od 13. až do 20. storočia. V knihe sa venuje široký priestor najmä predstaviteľom rodu, rodokmeňu či erbu Forgáchovcov a Forgáchovským panstvám a majetkom v rámci Uhorska.

Šurany - Cesta dejinami mesta zo zbierok Mestského múzea je najnovšia publikácia, ktorá prostredníctvom zbierkových predmetov od praveku až po 20. storočie mapuje bohatú históriu mesta. K takmer 200 predmetom z oblasti archeológie, histórie, etnografie, starých knižných tlačí, písomností a fotografií prináleží slovensko – anglický text, ktorý prináša nevšedný pohľad do minulosti s mnohými novými poznatkami.

Publikácia o Bosniakovcoch vás prevedie dejinami tohto rodu, vrátane bojovníka Tomáša Bosniaka a jeho dcéry Žofie, no pozrieme sa aj na to, po kom dostala Žofia svoje meno - bola to jej babička. Neboli to však potomkovia Žofie, ale jej sestry Judity Bosniakovej, ktorí zdedili šurianske panstvo - rody Károlyi v Palárikove, Berchtoldovci v Šuranoch, Motešický na Húli.

Mikuláš IV. Zrínsky patril k významnému rodu Šubičovcov z Chorvátska. Do dejín sa zapísal ako udatný bojovník proti Turkom, ktorí v čase keď žil, obsadili väčšiu časť Uhorska. Osud jeho rodiny sa spája aj s našou krajinou. Zrínsky mal 13 detí a väčšina jeho dcér sa vydala na území dnešného Slovenska.