Bratia Kipovci je román Jula Verna, ktorý rozpráva príbeh kapitána lode, ktorý je na pevnine zavraždený. Vrah všetko zorganizuje tak, aby všetky dôkazy ukazovali na bratov Kipovcov. Týchto bratov odsúdia, potom utečú a pomocou deus ex machina je odhalený pravý vrah.
Palermo a New York, dve priepastne odlišné mestá, sú v románe francúzskej prozaičky Edmonde Charles-Rouxovej späté s osudmi sicílskych vysťahovalcov. Sú symbolmi dvoch svetov, symbolmi domoviny a cudziny, tajuplnej Európy s koreňmi hlboko zapustenými v histórii a v podvedomí. Newyorská novinárkaGianna Meriová a úspešný politik Carmine Bonnavia, obaja pôvodom Sičílčania, nie sú celkom schopní vrásť do sveta ich novej vlasti, kde akoby im chýbal osudový rozmer, to kruté, no nanajvýš ľudské fátum, bez ktorého je život len povrchnou fraškou. Na osudoch a tragédiách týchto dvoch Talianov, konfrontovaných so životným osudom americkej novinárky Babs, Edmonde Charles-Rouxová ilustruje psychickú roztrieštenosť vysťahovalcov najmä z intelektuálnych vrstiev.
Vynález skazy Jules Verne sa v románe Vynález skazy snaží vyjadriť znepokojenie nad technologickým pokrokom v oblasti výbušnín. Tragický hrdina románu, Francúz Thomas Roch, po tom čo je unesený úskočným grófom ďArtigasom, nájde útočisko vo vnútri Back Cupu a zostrojí bombu nebývalej sily. Avšak pred použítím vynálezu ho odradí pohľad na vlajku svojej zeme, ktorú zbadá na sťažni vojnového krížniku, vyslaného s úlohou zničiť Back Cup… Zelený lúč Dielo Zelený lúč, pomenované po optickom prírodnom jave sa dá považovať za jediný Vernov milostný román. Mladé škótske dievča Helena sa odmieta vydať za muža, ktorého jej vybrali jej strýkovia, a to do tej doby, než s ním spoločne uvidí zelený lúč, ktorý je podľa povestí znamením vernej lásky.
Tak ako Balzac v svojej monumentálnej Ľudskej komédii znamenite vykreslil obraz spoločnosti od Napoleonovho pádu až po koniec Reštaurácie roku 1830, Emile Zola si zaumienil vytvoriť románový cyklus, ktorý nazval Rougonovci-Macquartovci, s podtitulom „Prírodopis a sociálne dejiny jednej rodiny za Druhého cisárstva". Hriech pátra Moureta je jedným z románov tohto dvadsaťzväzkového cyklu a Zola v ňom rozvíja myšlienku boja blahodarných síl prírody proti cirkevnému tmárstvu. Je to románik vrúcnej lásky mladého kňaza a dievčiny voľne vyrastajúcej uprostred bujnej prírody. No mladý kňaz, spútaný cirkevnými dogmami, ľutuje svoj hriech, vracia sa z čarovnej záhrady ich lásky opäť na faru — a Albine dobrovoľne odchádza zo sveta. Toto Zolovo dielo si získalo veľa nadšených čitateľov a obdivovateľov najmä pre svoju poetičnosť. Prekrásne opisy prírody, čarovnej záhrady hýriacej farbami a vôňami, spätosť človeka s prírodou, láska dvoch mladých ľudí v lone tejto prírody — to všetko je skôr lyrická báseň ako ozajstný román a zanechá v čitateľovi nezabudnuteľný dojem.
Životopisný román o francúzskom básnikovi. Autorke sa podarilo plasticky vykresliť Rimbaudov život plný protichodných rozporov, jeho krotkú i neznášanlivú povahu, ktorá mala korene v detstve. Erudovane sa zaoberá jeho tvorbou, z dobových materiálov čerpá pri vykreslení jeho "zúrivého" priateľstva s Paulom Verlainom, približuje proces tvorby.